Aj veľkonočné resp. Poturíčne kázanie apoštolov vyplývalo z veľkonočnej skúsenosti a zmŕtvychvstania.

V Ježišovom zmŕtvychvstaní sa zjavilo Božie tajomstvo. Skrze Ježiša poznávame, čo je to láska. Láska pochádza od Boha, láska na seba vzala ľudskú podobu. Láska je verná až po smrť. Je jasná a široká a oslobodzuje toho, kto miluje, i toho, kto je milovaný. Takto zažívame lásku v našom živote.

V prvom čítaní sme počuli príbeh o obrátení rímskeho stotníka Kornélia. S Kornéliovým krstom urobila prvotná Cirkev svoj prvý krok do sveta pohanských národov. Duch Turíc zostupuje aj na tohto predtým  pohana a jeho rodinu, na veľké počudovanie nábožných židokresťanov. Boh je v každom národe a so všetkými ľuďmi, ktorí ho úprimne hľadajú.

Akú bázeň musel mať Kornélius, keď sa klaňal pred Petrom. Peter mu jednoducho povedal – „Vstaň, aj ja som len človek.“ Aj to je znakom Petrovej pokory, pretože vedel, že aj keď Boh skrze neho konal zázraky, stále bol len človekom – človekom, ktorý konal Kristovou mocou a v jeho mene.

Kresťania zo židovstva jednoducho nemohli tomu uveriť, že dary Ducha Svätého dostávajú aj pohania. Boh však nehľadí na človeka, na jeho osobu. Miluje každého, kto ho miluje a usiluje sa žiť podľa prikázaní.

Dnešné evanjelium je ako škola Božej lásky. V tejto škole nám Kristus hovorí: „Ako mňa miloval Otec, tak som ja miloval vás, zostaňte v mojej láske.“ O láske sa veľa hovorí, možno až príliš veľa v dnešnej dobe, ale niekedy chýbajú dôkazy lásky. Ježiš prejavil lásku. Položil za nás svoj život, a tak ukázal lásku až do krajnosti. Predtým, v dávnych časoch, vládcovia sveta chceli, aby ich poddaní bojovali za ich záujmy, dokonca, aby za nich položili svoj život. Ježiš to urobil naopak – on sám bol PRVÝ, kto prejavil lásku a položil život za nás.

Keď básnici hovoria o láske, používajú podobenstvá, idú na mesiac a ku hviezdam, k rôznym ideálom. Ježiš – hovoril o láske jednoduchými slovami, ktoré mohli okolostojaci ľahko pochopiť.

Niekedy sa pýtame, či milujeme Boha, keď to sami v sebe dostatočne necítime. Ježiš od nás neočakáva, že to budeme v sebe akosi zvláštne cítiť,  ale že budeme DODRŽIAVAŤ jeho PRÍKAZY, a toto znamená milovať ho. Túto lásku Boh od nás očakáva.

Kto príliš veľa hovorí o láske, môže byť dokonca egoista. Ježiš, naopak, potvrdzoval lásku a dokázal o tejto potvrdzovanej láske hovoriť.

Hovorí sa, že ľudia v dejinách mnohokrát vylievali krv iných za seba. Ježiš dal svoju vlastnú krv za iných – raz a navždy. Ježišovi učeníci to tiež mnohokrát urobili a robia to aj dnes v rôznych častiach sveta, vylievajúc svoju krv za Ježiša a za lásku.

Podľa  príkladu svojej lásky prichádza Ježiš s výzvou – „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás.“ Ježiš to kladie na srdce nám všetkým. Láska je to najdôležitejšie v našom živote. V tomto by sme mali nasledovať Ježiša.

Ježiš ďalej hovorí svojim učeníkom: „Ste moji priatelia, ak budete robiť, čo vám prikazujem. A ja som vás nazval priateľmi.“

Keby sme sa chceli trochu viac ponoriť do slova priateľstvo, prídu nám na um veci ako:  Priateľstvo dnes? Dnes sa toto slovo často chápe – nielen medzi mladými ľuďmi:

– Ako úzka skupina kamarátov, ktorí držia pospolu, keď sa veci vyvíjajú proti iným.

– Priateľstvo sa často posudzuje podľa toho, čo z neho vyplýva pre mňa. „Čo z toho budem mať ja?“

– Priateľstvo často funguje len dovtedy, kým mi ten druhý človek neodporuje, nekoná inak, ako chcem ja, alebo naopak.

– Ale my majme v sebe inú túžbu po priateľstve. Viac si ho ctime a nechajme sa ovplyvniť tým, ako Ježiš chápe priateľstvo.

A zmŕtvychvstalý Pán a priateľstvo? V tejto situácii Ježiš povedal svojim učeníkom a dnes aj nám: „Nenazval som vás sluhami, nazval som vás priateľmi.“ U Ježiša takéto slová nie sú len výroky, ale niečo, čo má v živote svoje dôsledky.

A na konci evanjelia je veľmi dôležitá ďalšia veta, a to: Ježiš hovorí:  „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás.“ Áno, Ježiš si vyberá svojich nasledovníkov. Vybral si svojich učeníkov a pokračuje vo výbere svojich nasledovníkov po celé generácie.

Ako môžeme dnes odpovedať na Kristovu lásku? Chceme mať pred sebou jeho prikázania a zachovávať ich. Kráčať v jeho šľapajach a vedieť, že on sám nám ukázal cestu. Cestu lásky, cestu k dokonalosti.

 

František Pistrák OP