Všimnime si dnešné evanjelium. Pán Ježiš najprv kázal Božie slovo a potom, keď sa zvečerilo, rozmnožil päť chlebov a dve ryby.

Všetci jedli a nasýtili sa. Ak otvoríme evanjelium podľa Jána, na paralelnom mieste nájdeme tento záznam: Na druhý deň po zázračnom rozmnožení chleba zástupy vyhľadali Ježiša v Kafarnaume. Pán Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám, nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Toto povzbudenie z úst Pána Ježiša by nám malo stačiť.     Najkrajší a najpresvedčivejší príklad rozumne stráveného života nám dal Pán Ježiš. Raz, okolo poludnia, dosť unavený, sadol si k Jakubovej studni pri samarijskom meste Sychar. Prišla tam po vodu istá Samaritánka. Dali sa do rozhovoru. Jeho učeníci sa vrátili z mesta a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Vyzvali ho: „Rabbi, jedz!“ Pán Ježiš odpovedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte … Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a plniť jeho dielo. Najvýdatnejší pokrm pre náš život je plniť Božiu vôľu. Pán Ježiš sa potil krvou, keď sa v Getsemanskej záhrade modlil, aby Otec od neho odňal kalich utrpenia. Nebeský Otec mu poslal anjela, ktorý ho posilnil na veľké dielo. Aj v našom  živote prídu ťažké chvíle, vážne rozhodnutia – treba veľa „platiť“, veľa „drieť“, ak chceme vykonať, čo od nás žiada Pán. Tak nadobudneme pravé hodnoty, sýtime sa pre večný život.    Vynaložme čas na získanie hodnôt. Rozhodnime sa, že chceme konať dobro, aby Pán Boh mohol každú chvíľu nášho pominuteľného života odmeniť      účasťou na jeho živote vo večnej blaženosti.

fr. Hilár Jozef Štefurik OP