V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš predstavuje vdovu, ktorá je vytrvalá v prosení. Pán chce, aby sme aj my boli takto vytrvalí v modlitbe.

 

 

 

 

Pozrime sa na ťažkosti, ktoré ľudia mávajú s modlitbou.

Prvá ťažkosť znie: Modlili sme sa a naše modlitby neboli vypočuté.

Možno sme sa nesprávne modlili. Napríklad dcéra si povedala: pomodlím sa za uzdravenie svojej matky päť otčenášov a päť zdravasov. A potom nastalo odriekanie otčenášov a zdravasov  šeptom alebo pohlasne alebo nahlas. Bola to správna modlitba? Pán Ježiš sa modlil ináč. Modlitba ho vždy spájala s nebeským Otcom. Odriekanie otčenášov či zdravasov môže byť v takom položení, že sme myšlienkami ďaleko od nebeského Otca. Je možné, že nepoznáme pravý zmysel modlitby. Modlitbu ľudia niekedy pokladajú za magický prostriedok, ktorým chcú Pána Boha naviesť na splnenie svojich želaní. V skutočnosti modlitba je niečo iné, než predloženie našej vôle na rýchle vybavenie u Boha. Čo je v skutočnosti modlitba, to vidíme u Pána Ježiša. On na Olivovej hore povedal: „Otče, ak chceš, vezmi tento kalich odo mňa. Ale nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane!“ Bola jeho vôľa vypočutá? Ježišova modlitba bola vypočutá tak, že sa splnila Otcova vôľa, aby jeho Syn prejavil ľuďom najväčšiu možnú lásku na kríži. Keď sa aj my začneme modliť podľa Ježišovho vzoru, bude aj naša modlitba vypočutá tým, že sa splní Božia vôľa. Napríklad, modlitba dcéry za uzdravenie matky by mala podľa Ježišovho vzoru znieť takto: „Otče, ak chceš, uzdrav moju matku, ale nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane“ A možno, že bude Božia vôľa, aby sa matka uzdravila. Alebo Božia vôľa bude, aby matka zostala chorá, aby svojou chorobou privádzala dcéru k vrúcnejšiemu obráteniu sa k Bohu. Aj vtedy, keď matka nebude uzdravená, bude modlitba dcéry vypočutá, lebo vrúcne obrátenie sa k Bohu je väčšia hodnota v ľudskom živote ako uzdravenie matky.

Lenže tu vzniká u niekoho druhá ťažkosť: Načo sa potom mám modliť?

Božia vôľa sa splní aj bez mojej modlitby!  V tejto námietke máme len polovicu pravdy. Božia vôľa sa skutočne splní aj bez našej modlitby. –  Ale naša vôľa potrebuje modlitbu, aby sa vedela spájať s Božou vôľou. Lebo Božia vôľa je múdrejšia než naša a Božia vôľa nám praje to, čo je pre nás užitočnejšie. My totiž jedine v modlitbe môžeme vložiť svoju vôľu do Božej vôle a keď to dokážeme, vtedy sa vlastne splní každá naša modlitba. Napadá nám tretia ťažkosť: Je to možné, aby Pán Boh každú modlitbu na svete zaregistroval? Predstavte si: Veľké slnko naraz vyhovuje potrebám každej rastliny, trávy, kvetov, kríku či stromu. A jednej lúke sú ich milióny… Aký nádherný obraz nebeského Otca! On – nekonečný veľký Duch – všemohúci a vševediaci, vie takto naraz jedným jediným činom lásky splniť všetky modlitby k nášmu optimálnemu prospechu, k nášmu najpotrebnejšienu dobru – v konečnom dôsledku ku spáse! A nakoniec si zapamätajme výrok sv. Augustína: „Zanechať modlitbu znamená opustiť Boha. Amen.

fr. Hilár Jozef Štefurik, OP