Láskavý a zhovievavý je Pán               Ján Krstiteľ je v žalári. Kráľ ho uväznil, pretože verne a nebojácne ohlasoval Boží zákon. Znáša hrdinsky svoje utrpenie, ale ono ho predsa oslabuje. V takomto oslabení vznikajú u neho pochybnosti o osobnosti Ježišovej. Posiela svojich učeníkov k Pánu Ježišovi s otázkou: Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?     V ústach Jána Krstiteľa je to prekvapujúca otázka. Ako keby klesal pod ťarchou utrpenia. Podľa proroctiev, ktoré si vybral z proroka Izaiáša, predstavoval si proroka inakšieho. Aj o ňom tak vyprával ľuďom, že bude trestajúcim sudcom za všetko zlo, ktoré spôsobili.

 

 

Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, bude vyťatý a hodený na oheň. Tak si ho predstavovali aj mnohí nábožní Izraeliti. A zatiaľ Pán Ježiš nesúdi, netrestá, ale učí, uzdravuje, potešuje, stoluje s hriešnikmi, odpúšťa a posluhuje. Pretože Pán Ježiš bol inakší, než si ho Ján Krstiteľ predstavoval, poslal k nemu opýtať sa na to.     Všimnime si Pána Ježiša: Nehnevá sa na Jána Krstiteľa. S impozantným pokojom dáva odpoveď. Asi takto: Je pravda, že o Mesiášovi sa predpovedalo, že bude mocný a že bude súdiť a trestať, ale sa o ňom predpovedalo aj niečo iné, čo si Izraeliti a Ján Krstiteľ nepovšimli. A preto mu povedzte, že slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očiťujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje posolstvo spásy. A že som skôr láskavý a zhovievavý, a to tak veľmi, že moja zhovievavosť a láska sa zavŕši smrťou na kríži. Ježiš neprišiel zabiť zlých ľudí, ale prišiel položiť svoj život za nich, aby mali večný život. Pán Boh chce premeniť svet nie zabíjaním hriešneho človeka, ale láskou k nemu.       Francúzsky básnik Jean Richepin napísal báseň s názvom: Modlitba popierača Boha. Predkladám jej obsah: Básnik vstúpil do chrámu a pokľaknúc na studený kameň začal sa modliť. V modlitbe vraví, že „Ak jestvuješ Bože, zošli smrtiaci blesk na moju hlavu, aby som bol za svoju neveru náležite potrestaný. Čakám na trestajúci oheň z neba. Pošli ho konečne na mňa. A len čo ma trafí blesk a moja duša sa odlúči od smrteľného tela, zvolám svojím posledným dychom: „Skutočne jestvuješ a bola to strašná opovážlivosť odo mňa, keď som Ťa popieral.“ Ale hľa, blesk neprichádza, môžem zdravý znova vstať a odísť z tvojho domu. Jedným slovom: neexistuješ!“   Takto sa rúha nešťastný básnik.     Čo sa stalo s básnikom po napísaní tejto básne – nevieme. Čo prežíval v nasledujúcich rokoch života – nevieme. Ale o niekoľko rokov potom noviny priniesli správu, že tento bohorúhač vstúpil do najprísnejšej rehole trapistov v Alžírsku a až do svojej smrti tam robil pokánie za svoje rúhanie a ďakoval Pánu Bohu za jeho nekonečnú trpezlivosť, ktorú s ním mal.   Boh svojou láskou pozval tohto človeka k pokániu, aby bol spasený.   Tešme sa, že máme láskavého a zhovievavého Pána. Nechajme sa privinúť k Spasiteľovmu srdcu, veď si dal prebodnúť z lásky k nám.

 

fr. Hilár Jozef Štefurik, OP