Nádej neba… Šťastie večného života spočíva predovšetkým v tom, že budeme bezprostredne vidieť Boha z tváre do tváre. Nebude to len dokonalé rozumové poznanie Boha, ale tiež spoločenstvo s Bohom v troch osobách. Vidieť Boha znamená žiť s ním a byť s ním šťastný. A tak z milujúceho rozjímania troch božských osôb Najsvätejšej Trojice sa v nás zrodí bezhraničná radosť a láska. Všetok hlad po šťastí a láske úbohého srdca bude uspokojený vo svojej plnosti na celú večnosť. Čo to bude, keď sa celá tá krása, dobrota a nekonečná Božia divotvornosť preleje do úbohej hlinenej nádoby, akou som ja, akými sme my všetci?

Okrem obrovskej radosti  z toho, že uzrieme Boha a že budeme prebývať so zmŕtvychvstalým Kristom, existuje aj druhoradé šťastie, vďaka ktorému sa budeme tešiť zo stvorených dobier, na ktoré ašpirujeme: spoločnosti blažených ľudí, ktorých sme najviac milovali – členov rodiny, priateľov;  a tiež zo slávy svojho osláveného tela, lebo ono bude numericky a špecificky totožné s naším pozemským telom.

V Katechizme čítame: „Je životne dôležité, aby sme boli plne presvedčení, že to isté telo, ktoré nám patrí počas pozemského života, hoci podlieha rozkladu a mení sa v prach, bude vzkriesené.“ Kristus vstal z mŕtvych so svojím vlastným telom. Ale toto telo bude pretvorené na oslávené telo, na telo duchovné. Telo, ktoré teraz chorľavie a trpí, to isté bude vzkriesené. Naša osobnosť nám zostane tá istá a budeme mať rovnaké telo oslávené, ale pod podmienkou, že sme boli verní Bohu. Naše telo bude mať vlastnosti charakterizujúce vzkriesené telá:   nebude podliehať časovému alebo  priestorovému ohraničeniu, nemožnosť utrpenia a konečne zavládne svetlo a krása.

„Verím … vo vzkriesenie tela “ – vyznávame v Apoštolskom vyznaní viery. Naše telá budú mať v nebi odlišné črty od tiel pozemských, ale budú telami a budú zaberať priestor ako teraz oslávené telá Krista a jeho najsvätejšej matky. Nevieme, kde sa nachádza toto miesto a ako vyzerá Zem sa zmení.

Teraz, keď sa približuje Slávnosť Nanebovstúpenia Pána, spomienka na neho má nás viesť k rozhodnejšiemu a radostnejšiemu boju s prekážkami, ktoré nás ešte delia od Krista. Povzbudzuje nás aj k tomu, aby sme hľadali predovšetkým trvalé dobrá a netúžili za tým, čo sa pominie.

Veriť v Božie pravdy, zachovávať Božie príkazy a užívať Božie sviatosti, to je záruka  večného života v nebi.

P. Hilár Jozef Štefurik OP