Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanstva: je sviatkom a nedeľou nedieľ, pretože v nej oslavujeme veľké tajomstvo, ktoré sa stalo na úsvite tretieho dňa po pochovaní Kristovho tela, keď usmrtený a pochovaný Kristus svojou vlastnou mocou vstal z mŕtvych a vyšiel z hrobu živý. Židia v Starom zákone každoročne slávili Veľkú noc na pamiatku tej noci, keď sa oslobodili z Egypta a vtedy jedávali pečeného baránka, ktorého krvou pomazali dvere svojich domov, aby sa im vyhol anjel smrti, ktorý v jednu noc pobil všetkých prvorodených v Egypte. Židovská Veľká noc bola iba predobrazom prvej kresťanskej Veľkej noci, v ktorej bol zabitý nevinný Boží Baránok, Ježiš Kristus. Krv baránka na dverách židovských domov v Egypte zachránila iba ich prvorodených od časnej smrti, ale krv Božieho Baránka – Ježiša Krista vykúpila a zachránila celé ľudstvo od večnej smrti z diablovej moci.
Kedy sa slávi Veľká noc? Na všeobecnom cirkevnom sneme v Nicei v roku 325 sa rozhodlo, že kresťanská Veľká noc sa bude sláviť vždy v tú nedeľu, ktorá nasleduje po jarnej rovnodennosti za splnom mesiaca. Tento zákon zachováva katolícka Cirkev až podnes. Veľká noc môže teda pripadnúť od 22. marca / 21. marca je jarná rovnodennosť / do 25. apríla.
Čo je podstatným obsahom Veľkej noci? Na Veľkú noc si pripomíname a oslavujeme najväčší zázrak Ježiša Krista: jeho zmŕtvychvstanie! Ak Ježiš Kristus skutočne vstal z mŕtvych, stal sa určite veľký zázrak, ktorý potvrdzuje nielen Kristovo božské poslanie, ale aj každé jeho slovo. O čo teda ide? O dejinnú pravdu tohto zázraku, ktorý sa skutočne stal. O jeho dôležitosti svedčia nasledujúce okolnosti: Kristus ho predpovedal a ako na hlavný dôkaz svojho božského poslania naň viac ráz poukázal.
Všetci evanjelisti ho uvádzajú a hovoria o ňom. Apoštoli ho vo svojich kázňach uvádzali ako hlavný dôvod Kristovho božstva. Podnes je pilierom a základným kameňom, o ktorý sa rozbíjajú všetky príboje nevery.
Odkiaľ vieme, že Kristus vstal z mŕtvych? V prvom rade z prameňov Svätého písma. Na tretí deň, v nedeľu ráno, Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. O Kristovom zmŕtvychvstaní nám zanechali správy evanjelisti a apoštol Pavol, teda svedkovia Nového zákona, ktorých hodnovernosť je biblickou kritickou vedou dokázaná. Dovedna máme šesť správ Svätého písma o veľkonočných udalostiach, v ktorých sa odzrkadľuje veľkonočná viera prvotnej Cirkvi.
Mária Magdaléna má prvé zjavenie Vzkrieseného Pána. Ježiš sa v ten istý deň zjavuje Petrovi, dvom učeníkom idúcim do Emauz a apoštolom (bez Tomáša). O osem dní sa zasa zjavuje apoštolom, s ktorými je už aj apoštol Tomáš. Potom sa učeníci odoberú späť do Galiley. Tam sa Ježiš zjavuje pri Genezaretskom jazere siedmim učeníkom a Petrovi odovzdá primát v Cirkvi. Potom sa zjaví všetkým apoštolom na istom vrchu a dáva apoštolom misijné poslanie.
Posledný raz sa zjavuje v Jeruzaleme bezprostredne pred svojím nanebovstúpením. Obsah všetkých správ zdôrazňuje dva podstatné momenty: správa o prázdnom hrobe a zjavenia Vzkrieseného. Tieto dva fakty sú historicky dokázané. Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanstva. Kristovo vzkriesenie je základným kameňom našej viery, je víťazstvom pravdy. Povzbudzuje nás k bohumilému životu a je zárukou aj nášho vlastného vzkriesenia.
Preto s radosťou a s veľkým nadšením spievame Aleluja!, čo v preklade znamená – Chváľme Boha!
