Duch Svätý je tretia božská osoba – opravdivý Boh s Otcom i Synom. Pamiatku zoslania Ducha Svätého slávime každoročne na Turíce. Je to päťdesiaty deň po Veľkej noci a desiaty deň po sviatku Nanebovstúpenia Pána. Pri krste Ježišovom sa Duch Svätý zjavil v podobe holubice.

Desiateho dňa po Nanebovstúpení Pána zostúpil v podobe vetra a ohnivých jazykov. O zoslaní Ducha Svätého rozjímame, keď sa modlíme tretí desiatok „slávnostného ruženca.“ Ježiš Kristus poslal Ducha Svätého preto, aby v Cirkvi a v ľudských dušiach účinkoval.   V Cirkvi účinkuje tak, že ju vyučuje a riadi, v ľudských dušiach tak, že ich posilňuje a posväcuje.  Čiže Duch Svätý poskytuje svoju pomoc v štyroch veciach: v osvietení rozumu, v posvätení vôle, láske a v duchovnej radosti.   1.   Duch Svätý osvecuje náš rozum.     V rámci milosti pomáhajúcej pôsobí na náš rozum, aby sme jasne rozoznávali dobro od zla. Keď Duch Svätý zostúpil na apoštolov, neurobil z nich učencov vo vedách. Aj po zoslaní Ducha Svätého má svoju platnosť slovo sv. Augustína, že Boh si nevyvolil doktorov, aby obrátili neučených, ale vyvolil si neučených, aby obrátili doktorov. Osvietil ich tak, že pravdy, ktoré od Krista Pána často počuli a ktoré málo chápali, teraz im jasne a hlboko rozumeli. Duch Svätý teda nedáva učenosť, ale múdrosť, aby sme jasne chápali Božie pravdy. Jednoduchý človek neraz s úplnou istotou chápe pravdy, že Boh jestvuje, Boh je posledným cieľom života, duša je nesmrteľná, hriech je ošklivosť – a preto sa bude usilovať žiť rozumne podľa Božieho zákona.          2.   Duch Svätý podporuje našu vôľu svojou milosťou.     V rámci milosti pomáhajúcej pôsobí na našu vôľu, aby sme dobro konali a zlého sa chránili. Pán Ježiš nám zaslúžil všetku milosť, ale Duch Svätý nás ňou posväcuje. Božia milosť je k spáse nevyhnutne potrebná. Potrebujeme milosť pomáhajúcu, lebo iba skrze ňu sme v nadprirodzenom postavení Božích detí a schopní večnej slávy. Myslíte na svätcov a svätice, ktorým pomáhal k najvyššiemu stupňu dokonalosti. O svätých doslova platí výrok sv. Pavla, že sú chrámom Ducha Svätého. On nás vnútorne povzbudzuje k dobrému: raz je to dobrá kniha, inokedy Božie slovo, nejaká udalosť alebo dobrý príklad iných.          3.   Duch Svätý nám vlieva božskú čnosť lásky.    Táto božská čnosť lásky ako vloha je spojená s milosťou posväcujúcou, s ktorou sa súbežne získava i stráca. Táto čnosť nás uschopňuje, aby sme Boha nadovšetko a blížneho pre Boha milovali žičlivou, najvznešenejšou a najideálnejšou láskou, ktorá nič nechce pre seba a všetko dáva, ktorá nežiada žiadne uznanie, odmenu, vďaku, ale iba chce robiť pre Boha. Touto nezištnou láskou sa človek stáva najpodobnejším Bohu, ktorý zo žičlivej lásky obetoval svojho Syna za nás, aby sme mohli žiť večne šťastní v nebi.          4.   Duch Svätý dáva radosť a pokoj duše.     Je to vlastne plod božskej lásky. Sväté písmo nazýva Ducha Svätého Tešiteľom. Láska dáva šťastie. Božia láska spája všetkých členov v rodine či v kláštore. Božia láska je trvalá, lebo láska k Bohu odpúšťa, prináša obete, nehľadá seba. Obdivuhodné je, ako jediná taká duša v rodine či kláštore býva slnkom, ktoré všetko ožiaruje, otepľuje a spája. Je pre ňu zosobneným šťastím.   Prosme Ducha Svätého, aby  v nás budil a udržiaval snahu po dokonalosti v láske, lebo to je naším cieľom!

fr. Hilár Jozef Štefurik, OP