Keď čítame dnešné evanjelium, ani nás veľmi neprekvapuje aké spôsoby použili nájomíci voči majiteľovi vinice. Možno nás to zarmúti, veď tak sa predsa správať nepatrí, avšak iste nás neprekvapia. Žijeme totiž v takom svete, kde sú ľudia ochotní používať aroganciu a náilie pri presadzovaní svojich požiadavok, dokonca aj vtedy, keď nie sú v práve.

 

 

V evanjeliu sa nájomníci dostali k hotovému. Majiteľ im všetko pripravil. Nič nemuseli investovať. Stačilo len poctivo pracovať, zbierať úrodu a to by ich uživilo, dostali by spravodlivú odmenu za svoju prácu.  Ale oni chceli viac, chceli všetko, chceli všetku úrodu, čo prinášala vinice. Lenže aj majiteľ oprávnene chcel mať podiel na zisku. A to sa nájomníkom nepáčilo. Preto rozmýšľali, ako by majiteľa nielen o nájom, ale aj o celú vinicu. Hovorili „Zabime dediča, dedičstvo bude naše.” Zákon v tej dobe naozaj hovoril, že ak vlastník nemá dediča, vlastníctvo po jeho smrti automaticky zdedia nájomníci.

Ľudí, akí sú popísaní v dnešnom evanjeliu, z hĺbky srdca odsúdime. A naozaj, prejavy sebectva a jeho následnej agresivity sa veru často vyskytujú. Lenže zo sebectva a agresivity nájomníkov máme v sebe všetci.

Je zaujímavé, že aj deti majú v sebe akési sebectvo a ak sa nevychovávajú správne, to sebectvo môže rásť.  Len si všimnite, ako sa deti predbiehajú v rade, kto bude prvý napríklad pri čakaní na obed, alebo kto dostane väčší kus niečoho a podobne. Keď dieťa rastie v dobrom prostredí, ktoré je zamerané na dobré skutky a rozdávanie, potom z toho vyrastie. Keď však nerastie v takomto prostredí, potom egoizmus v ňom ostane. Nebude ho prejavovať, pretože sa to nepatrí, lenže ono  kdesi v hĺbke  zostane. Stačí potom niekedy už len nejaká malá konštelácia okolností, a egoizmus  spolu s agresivitou prepukne v celej svojej „kráse”. Psychológovia vedia vymenovať niektoré takéto situácie.

Človek, ktorý sa dostane do telesnej alebo duševnej nepohody na dlhšiu  dobu, má tendenciu stať sa veľmi zahľadeným do seba a veľmi požadovačným. Čítal som príbeh mladého muža, ktorý sa prihlásil do rehole. V noviciáte mu dali na starosti nosiť jedlo dvom starým kňazom, ktorí boli dlhodobo chorí. Jeden z nich vždy poďakoval, jedlo pochválil, nesťažoval sa a ešte povzbudzoval mladého novica. Druhý bol úplný opak – ušomraný, požadovačný, so všetkým nespokojný a novic z jeho izby odchádzal s pokazenou náladou.

Tiež odobia, kedy sa dostaneme do pozície moci, kedy  by sme mali slúžiť tým, ktorí nás tam chceli mať. Najlepšie to bolo vidno keď boli mladí muži na základnej vojenskej službe. Dostali právomoc nad druhými a veru z mnohých slušných chlapcov sa stali takí, ktorí šikanovali a ubližovali iným a zneužívali postavenie ktoré mali.

Koľko bolo a je podnikateľov, ktorí kvôli tomu, aby získali čo najväčší majetok nevyplácali spravodlivú mzdu robotníkom, vytunelovali podnik a nechali ho skrachovať?

Tieto bežné situácie by nás mali teraz zastaviť a pomôcť nám pýtať sa: Ako som na tom ja?  Dokážem premôcť svoje sebectvo, dokážem sa podeliť s inými, dokážem trpezlivo prijať ťažšie obdobie svojho života?

Uvedomujem si, že moje postavenie a aj môj majetok mi Boh nedal len pre mňa, ale aj pre iných Evanjelium nám odpovedá ako to dopadlo s nespravodlivými nájomcami, je tam napísané: Zlých bez milosti zahubí: v gréčtine to znie veľmi pekne: „kakús kakos apolesei“ – čiže „zlých (rovnako)

zle zničí“. Znie to ako druh slovnej hračky a v podstate naznačuje, že vinohradníci nakoniec žnú presne to, čím sami sú a čo sami robia. Nová jeruzalemská biblia prekladá: „Privedie týchto ničomníkov k ničomnému koncu“.

Poznáme príbehy niektorých podnikateľov, ktorí nespravodlivo nahromadili majetok tak, že niekoho okradli alebo spoločnosť, štát. Niektorí sú za mrežami, niektorí sa súdia a budú súdiť celý život. A keby aj na tejto zemi ich nezastihla ľudská spravodlivosť, Božia spravodlivosť dostihne každého. Boh „Privedie týchto ničomníkov k ničomnému koncu“.

Pane Ježišu, my všetci sme ranení dedičným hriechom a sú v nás sklony k sebectvu, lakomstvu a iným hriechom, prosíme ťa, naplň nás svojou láskou aby sme tieto sklony premohli a svojími schopnosťami slúžili tebe i blížnym. Amen.

Fr. Humbert Ondrej Virdzek, OP