Dnešné čítanie z evanjelia podľa sv. Jána vzbudzuje v nás istotu viery. Ježiš robí niečo, čo je ľudský nemožné. Kriesi človeka štyri dni po smrti. Zdá sa, že je už všetko stratené, vtedy Ježiš zasahuje a všetko sa dá do poriadku.

Udalosti, ktoré v živote prežívame, majú obyčajne dva významy. Jeden význam je prirodzený, ten, ktorý nám dáva náš obyčajný, prirodzený rozum.

Avšak Boh vo svojom vykupiteľskom pláne aj zdanlivo zlým udalostiam dáva iný zmysel, nadprirodzený. Keď sa nám zdá, že je niečo z ľudského hľadiska nepochopiteľné a bez zmyslu, vtedy nám hovorí viera, že Boh aj tomuto môže dať zmysel. Aj smrťou môže byť oslávený Syn Boží. Boh je oslávený všetkým tým, čo zjavuje jeho dobrotu a moc. Aj ľudské utrpenie môže byť priestorom, kde sa môže zjaviť Božia dobrota a slabosť človeka môže byť priestorom, v ktorom sa zjaví Božia moc. V príbehu, ktorý vykresľuje dnešné evanjelium, narážame na ľudskú slabosť, ktorá kapituluje pred mocou smrti, ale aj Boží zásah, ktorý úplne mení situáciu.

 

Počujeme: „Ježiš miloval Martu i jej sestru i Lazára.“ Mal ich rád a predsa nezabránil, aby Lazár zomrel. V Madride sa 24. marca 2004 konal štátny pohreb obetí teroristických útokov z 11. marca 2004. Obrad viedol madridský arcibiskup Varela. Vo svojom príhovore položil kardinál otázku: „Kde bol Ježiš, Syn živého Boha, brat a Spasiteľ človeka, Pán života a smrti v to strašné madridské ráno s hrôzou bômb a zničených tiel toľkých svojich priateľov, za ktorých dal svoj život na kríži?“ Odpoveď našiel v Ježišových slovách adresovaných Lazarovej sestre Marte: „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ A keď mu Lazárova sestra odpovedá rezignovaným výrokom: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení“. Ježiš jej hovorí o súčasnosti už prekonanej vzkriesením a životom, ktorá sa sprístupňuje a uskutočňuje prostredníctvom viery tých, ktorí putujú po tomto svete: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Túto otázku kladie dnes Pán Ježiš každému z nás. Odpoveď si musí dať každý sám sebe, ale aj svojím blízkym a dokonca aj ľuďom mimo okruhu príbuzenstva a viery. Skúsme sa nad tým zamyslieť, aby sme pochopili a poznali svoju vieru.

 

Ježiš záväzne o sebe prehlasuje: „Ja som vzkriesenie a život!“ Koľko vedeckých teórii sme už počuli o vzniku života. Každá nová vyvracia platnosť predošlej. Lebo Život nie je vôbec samozrejmosťou. V celom vesmíre vládnu sily a zákony entrópie. Teda opačne sily ako sily organizujúce živú hmotu. Prečo sa živá hmota chová proti zákonom hmoty. Zákony entropie hovoria, že sa vesmír „snaží“ všetko zjednodušiť a priviesť k vyrovnaniu, mohli by sme povedať k pokoju smrti. Ale život vytvára komplikované štruktúry, ktoré majú v sebe odlišné prostredie ako okolie. Inú teplotu, iný vnútorný tlak, inú vnútornú štruktúru. Ako môže tá istá hmota hovoriť raz áno k životu a raz nie. Život nie je len hmotný fenomén, aj keď sa skrze hmotu prejavuje a nedá sa vysvetliť len hmotou.

V dnešnom Evanjeliu sa nám odhaľuje pravda o tom, že život nie je čosi, ale Ktosi. Ježiš je Logos, Božie Slovo, Informácia a zároveň Život. Život je naozaj pôvodu mimozemského, dokonca môžeme povedať nadprirodzeného. Život je Ktosi väčší ako my. My žijeme, máme účasť na živote, sme živí ale nie sme Život. Život je kvalitou Boha. Ježiš sa však nezjavuje len ako Život, ale aj ako Vzkriesenie.

Človek si veľmi ľahko zvykne na to, čo mu vyhovuje. Zvykli sme si na náš obyčajný život. Ráno vstaneme, ideme do práce, alebo do školy. Po obede nejaký nákup, kúpime si, čo potrebuje a keď to práve vtedy nemajú, tak nadávame. Vieme, že raz musíme zomrieť, ale to je tak strašne ďaleko, že sa nad tým nezamýšľame. A sú aj takí, ktorí hovoria:“To všetko čo je, to je samé od seba. Príroda má takú moc, že žijeme. Nepotrebujeme Boha ani Ježiša!“

Ale ako ľahko sa môže zmeniť a aj sa zmenila situácia? Zrazu nie je nič samozrejmé! Nejaké maličké vírusy sa rozmnožili a zrazu nič nefunguje tak ako predtým.

Čo to znamená?

Je to na zamyslenie pre každého veriaceho i neveriaceho, ako ľahko je ohrozený život celého ľudstva, ak by sme si mysleli, že život je dielom len prírodných zákonov. Ak niekto verí len v moc prírody, musí sa ho zmocňovať strach, bezmocnosť a beznádej. Ak život náhodne vznikol, náhodne môže aj skončiť.

Teraz ale nástojčivejšie k nám doliehajú Ježišové slová: “ Ja som Život! Veríš tomu?“ Viera a modlitba robia veľký zázrak. Ježiš zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“ Človek nikdy nie je natoľko mŕtvy, žeby nepočul na svoje meno, keď ho volá Boh. A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plachtami a tvár obviazanú šatkou. Kvôli našej viere a neutíchajúcim prosbám, vtedy keď už naše sily už nebudú stačiť, vtedy, keď si konečne ľudia uvedomia, že ľudský život nie je náhoda, vtedy Ježiš povie „Uzdrav sa, vstaň!“ a život sa obnoví.

Čím skôr to pochopíme, tým lepšie! Amen.

   fr. Humbert Ondrej Virdzek, OP