Bratia a sestry!
Evanjelista Lukáš nám s nečakaným príchodom Ježiša Krista ponúka tri príbehy ako výzvu na bdelosť.
Prvý je o desiatich pannách, druhý je o talentoch a tretí je o poslednom súde.
Prvý nám hovorí o vernosti, druhý o získavaní a tretí kde pôjdeme.
Bdelosť. Keď si človek predstaví, že má stále držať fyzické bdenie – zaspí po nejakom čase. Keď to má držať ako myšlienku, takisto to prejde.
Keď ide človeku srdce, tak mu ide aj keď spí a to je podstata bdenia, že to srdce ide aj keď človek spí.
Keď sme boli malí, tak nás priniesli ku krstiteľnici. Na konci obradu nám kňaz podal zažatú voskovicu a povedal: Prijmi toto svetlo a chráň si ho po celý život.
Zažatá svieca predstavovala v tomto prípade život milosti, ktorý sme prijali. A našou prvou a najvážnejšou starosťou je chrániť toto svetlo – opatrovať v sebe milosť.
Všelijako to s nami býva, zaduje vietor hnevu, víchor nečistej vášne a toto svetlo zhasne. Zhrešíme a strácame Božiu priazeň. potom si dodáme odvahy, vojdeme do spovednice a lampa znova horí.
No nie dlho, znova zhasína.
Nemáme oleja, lebo ho neprilievame do duše počúvaním Božieho slova, čítaním a uvažovaním o zjavených pravdách. A to sme ešte lepší prípad, ak utekáme zažať svoje svetlo, pretože sú medzi nami aj nemúdre panny, ktoré o nič nedbajú , niekedy po celý život. A je ich mnoho.
Začali sme zažatím krstnej sviece a končíme v ohrade medzi náhrobníkmi ako končia všetci. Pravda je len to, že sú medzi mŕtvymi len dva druhy ľudí. Jedni, ktorí sa podobajú múdrym a druhí hlúpim pannám.
Tí prví spia a čakajú na príchod ženích a so svetlom krstnej milosti v duši. Tí druhí s vyhasnutou lampou. Sem sa raz aj my uložíme a to všetci a možnože onedlho.
Rozhodujúce bude len to, keď sa strhne v noci krik. Ženích prichádza, či sa budeme preberať zo sna so svetlom, ktoré sme prijali alebo bez neho.
Boh je ku každému štedrí, každému dáva potrebnú milosť, kto s ňou spolupracuje získava ešte viac, kto ňou pohŕda, kto ju odmieta, stratí aj to, čo predtým dostal. Amen.
Fr. Jakub Vladimír Miščo, OP
