Bratia a sestry, rodina by mala byť zázemie pre člena rodiny, oáza, kde môžeme znova začať, pocit bezpečia, proste niečo „cool“. Keď to človek stratí, zostane sám s Tým mužom na kríži a jeho mamou, nik iný nie je.

Ja opíšem rodinu, kde to nebolo tak, ako by to malo byť.

Malý chlapec stratil otca, tým, že otec odišiel a nechal ho s matkou. Chlapec bol nadaný športovec, tak začal hrať- športovať a darilo sa. V komunistickom režime sa nežilo a raz prišiel turnaj mimo republiku. Náš mladý športovec nasadol na autobus a odišiel do zahraničia. V krajine, kde sa športovalo, odohral niekoľko zápasov a odišiel z hotela na návštevu k svojej rodine, ktorá už niekoľko rokov žila a pôsobila v danej destinácii. No nepohodli sa a pohádali a náš mladý športovec odišiel. Čo iné napadne chlapa, keď nepochodí, jeho spoluhráči odišli na Slovensko a on sa pobral do baru riešiť svoj problém, ale nič ho nenapadlo. A tu mladá barmanka sa ponúkla, že mu pomôže vybaviť pas, čo sa aj podarilo. A čuduj sa svete, ti dvaja sa vzali a náš športovec reprezentoval krajinu, v ktorej si myslel, že to nedá.

Bol to gól, ktorý nik nečakal. Rodinka sa rozrástla a žijú podnes. Boh je najlepší režisér a tu sa to potvrdilo. Ani svätá Rodina to nemala ľahké a ani iné rodiny to nemajú ľahké. Ale láska, ta pravá, dokáže všetko aj cez tie najhoršie veci. Ak tých pár mojich riadkov niekoho povzbudí k upevneniu rodinných zväzkov, veľmi sa zaradujem, lebo rodina je čosi úžasné. Amen

fr. Jakub Vladimír Miščo, OP