Požehnané veľkonočné ráno vám prajem milí bratia a sestry. Tento rok je ráno plné sviežosti, jar je v plnom prúde a všade okolo cítiť život. Nie nadarmo je takéto ráno symbolom zmŕtvychvstalého Krista.

Prenesme sa v duchu na bitevné pole. Hordy vojakov stojace proti sebe. Vo vzduchu cítiť upotené ľudské tela odhodlané zabíjať, brániť sa, prelievať krv, v očiach vidno zúrivosť, šialenstvo, strach. A po boji všade mŕtve ľudské telá, dym, udupaná tráva. Zdá sa, akoby život bol odsúdený k úplnému zániku. A predsa po rokoch, na tom bitevnom poli, môžeme zakúsiť to veľkonočné ráno, plné sviežosti a života, príchuť smrti už dávno pohltila zem a na ono šialenstvo si už nikto nepamätá. Život prežil; život udupaný, pošliapaný, znevážený prežil.

Možno si Pilát ani neuvedomil, aké prorocké slová vyriekol, keď povedal: „Hľa človek.“ Zvyknutý na celkom inú logiku života, na hru mocných a slabých, víťazov a porazených, manipuláciu strachom a vyhrážaním, zrazu narazil na človeka, u ktorého s touto logikou nepochodil. Na chvíľu sa zarazil, zachvel sa, stretol sa zo životom, ktorý možno nikdy predtým nezakúsil. Vsadil na kartu slávy a ani ho nenapadlo, že by mohlo existovať niečo lepšie.

„Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Ženy ktoré prišli k hrobu boli zvyknuté na rovnakú logiku ako Pilát, ibaže sa nachádzali na opačnom konci. Vždy ubité, ponížené. Možno na chvíľu pri Ježišovi pocítili závan, že by sa mohli prehupnúť na druhú stranu, medzi mocných, ale teraz ostávajú rezignované, odhodlané postarať sa aspoň o mŕtve telo svojho Pána a zároveň o svoju mŕtvu nádej.

„Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Toto nie je len výčitka v zmysle: „Prečo neveríte, že to mŕtve telo, ktoré tu nie je, vstalo z hrobu a odišlo preč.“ „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Ježiš tu bol s vami toľký čas a vy ste nevideli tú úplne inú logiku jeho života. Nevideli ste ten božský život keď Pilát s hrôzou vyslovil: „Hľa človek“? Nevideli ste ten život keď umieral? Naozaj si myslíte, že tento život, tento prameň života, by mohla spútať smrť. Zachvel sa Pilát, zachveli sa ženy, zachvela sa samotná smrť nad zázrakom života, ktorý vidíme v Ježišovi.

Na záver uvediem kúsok zo starodávnej homílie na bielu sobotu. Keď Kristus zostupuje po svojom víťazstve na kríži do podsvetia, berie Adama ho za ruku, budí ho a hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych; ja som život tých, čo zomreli. Vstaň, dielo mojich rúk! Vstaň, moja podoba, stvorená na môj obraz! Vstaň, vyjdime stadiaľto!“

Na začiatku sv. omše sme si pripomenuli krst, v ktorom sme s Kristom boli pochovaní v smrti, alebo lepšie povedané, v ktorom sme pochovali smrť, túto krutú panovníčku, ktorá môže veľa, ale nie je schopná pohltiť život. Ten život, ktorý nám ponúka Kristus.

 

 fr. Lukáš Milan Žilák, OP