“Ustavične sa radujte”

 

Tretia adventná nedeľa má prívlastok radostná. O radosti hovorí prvé čítanie z proroka Sofoniáša, ktorý vyzýva Boží ľud Izrael, aby jasal, plesal, veselil sa z celého srdca, lebo: “Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni”.

 O radosti hovorí aj žalm a druhé čítanie, v ktorom nás sv. Pavol vyzýva, aby sme sa “ustavične radovali v Pánovi”. A radosť sa spomína aj v dnešnom evanjeliu. V jeho poslednej vete sa píše, že sv. Ján Krstiteľ ľudí, ktorí k nemu prichádzali, nie len napomínal, ale ohlasoval im aj “evanjelium” – v preklade “radostnú zvesť”.

Túžba po radosti, po trvalom šťastí, je v nás bytostne zakorenená. Vložil ju do nás Boh – povedané jazykom dnešného sveta, Boh nás takto naprogramoval. Všetko, čo robíme, robíme preto, aby sme boli šťastní – neustále šťastní. Aká je ale realita? Šťastie, ktoré dosiahneme, trvá len chvíľu. Vždy prídu nejaké problémy, trápenia, ktoré naše šťastné chvíle ukončia. A my začíname odznova. Keď je to tak, ako môže sv. Pavol od nás žiadať, aby sme sa neustále radovali a má vôbec náš život zmysel, keď nás Boh stvoril pre trvalú radosť a my ju nevieme dosiahnuť?

 Život v trvalom šťastí je možný aj v podmienkach tohto sveta, len ho musíme hľadať na správnom mieste a správnym spôsobom.

Prežívanie radosti je vždy záležitosť naša osobná a vnútorná, a to nás mýli. Hľadáme šťastie, lebo my chceme byť šťastní, a to je chyba. Potrebujeme zabudnúť na vlastné šťastie. Keď chceme prežívať trvalú radosť, šťastie druhých sa musí stať naším vlastným šťastím. Čím väčšie obety kvôli tomu budeme prinášať, tým väčšie bude naše šťastie.

 Takto žil a konal aj Pán Ježiš, hľadal dobro ľudí, hoci kvôli tomu musel prinášať obety a nakoniec aj tú najväčšiu, obetu vlastného života. Človek, ktorý koná takisto, je ako Kristus a duša takého človeka prežíva pokoj, lebo je v dokonalom súlade s Kristom, ktorý v nej prebýva. Prejavom tohto pokoja je tiché, vnútorné šťastie, pretože duša sa raduje zo svojho zjednotenia s Kristom. Je to radosť, ktorú duši nič čo pochádza zvonka, z tohto sveta, nemôže zobrať – je to trvalá radosť.

Nepriateľom nášho trvalého šťastia nie sú trápenia, bolesti tohto sveta, tým jediným nepriateľom je náš egoizmus, neochota slúžiť blížnemu, alebo ináč povedané, neochota milovať blížneho obetavou láskou.

“Milujte sa navzájom, ako som ja vás miloval” prikazuje nám pán Ježiš. Tieto Ježišove slová nie sú len príkazom, sú aj návodom na šťastný a radostný život. Každý, kto sa týmto prikázaním riadi, to určite dosvedčí.

 fr. Marián Slavomír Hovanec, OP