Prikázanie lásky

Ježiš nám svojim životom ukázal cestu do nebeskej vlasti. Každý človek ktorý sa chce dostať do neba má ísť v jeho šľapajach. Jeho cesta života bola cestou lásky, preto aj celé svoje učenie zhrnul do jedného prikázania a to do prikázania lásky.

Čo to znamená milovať  Boha a milovať blížneho? Miluje ten, kto chce, kto hľadá dobro druhého. Keď čítame Nový zákon, keď čítame o Ježišových skutkoch, o jeho vzťahu k ľuďom zistíme, že pri každom stretnutí s človekom hľadal  vždy jeho dobro. Niektorí ľudia, ktorí k nemu prichádzali mu priamo povedali, čo od neho potrebujú. Mnohým takto pomohol, uzdravil ich, vyhnal z nich zlých duchov, urobil dobrá o ktoré ho ľudia prosili. Ale Ježiš hľadal dobro ľudí aj keď ho o to neprosili. Keď kázal niekoľko tisícovému zástupu, už bol večer a ľudia nemali čo jesť a ani nemali možnosť ísť a kúpiť si jedlo, tak ich zázračným spôsobom nasýtil, hoci ho o to nikto neprosil. Podobne keď z mesta Naim vynášali mŕtveho mladíka, jediného syna vdovy, tiež ho nikto neprosil aby ho vzkriesil. Urobil to, lebo videl bolesť matky. Ježiš hľadal dobro ľudí bez ohľadu na to, ako sa ľudia k nemu správali. Keď zomieral na kríži, neprejavoval žiadnu zlobu, alebo nenávisť voči tým, ktorí ho križovali. Naopak, myslí na ich dobro, prosí nebeského Otca, aby im odpustil, lebo: “Nevedia čo robia”.

Ježiš skutočne miloval každého človeka, preto jeho prikázanie lásky nemá žiadnu výnimku. Milovať máme každého, dokonca aj svojich nepriateľov, ľudí ktorí nám robia zle, ľudí ktorí nám aj ťažko ublížia. Podľa vzoru pána Ježiša  takýchto ľudí máme milovať dokonca obetavou láskou. Hľadať ich dobro, sprostredkovávať im dobro, hoci nás to bude niečo stáť, hoci kvôli tomu budeme musieť priniesť obetu.

Hriechy proti láske sú najčastejšie hriechy, ktoré páchame. Dokážeme ľudí posudzovať, hnevať sa, niekedy až nenávidieť, ohovárať, vyvyšovať sa nad iních, hádať sa, nie sme schopní odpúšťať, je veľa hriechov ktorými prejavujeme svoju nelásku voči blížnym. Celú vec si sťažujeme ešte aj tým, že tieto hriechy podceňujeme, neprikladáme im význam, berieme ich ako normálnu súčasť nášho života a potom ich páchame pravidelne a dlho. Roky sa z nich spovedáme a pritom z našej strany  neprichádza žiadna náprava.

Čo máme robiť, aby sme sa týchto hriechov zbavili? Pristupujme k ľuďom tak, ako pristupovalo pán Ježiš. Hľadajme ich dobro bez ohľadu na to, akí títo ľudia sú, ako sa k nám správajú. Vždy keď prichádzame do kontaktu s človekom položme Bohu otázku: Pane čo dobre môžem pre toho človeka urobiť? Boh nám bude odpovedať cez naše svedomie – počúvajme ho! Určite tam nebudeme počuť veci ako: “Choď a porozprávaj iným čo si o ňom počul!” Alebo: “Daj mu pocítiť, že ti urobil zle, nech trpí aj on!” Budeme počuť niečo úplnr iné: “Pomodli sa zaňho, daj zaňho na svätú omšu, odpusť mu, správaj sa k nemu láskavo!” Pozerajme na človeka očami Krista! Keď sa to naučíme, keď toho už budeme schopní, začneme rozumieť ľuďom okolo seba, dokážeme im pomáhať, ľudia okolo nás budú šťastní a ich šťastie bude aj našim šťastím – nájdeme to čo hľadáme.

Sme stvorení pre lásku, potrebujeme vnímať, že nás ľudia milujú že nás prijímajú, ale aby nás ľudia mohli milovať, najprv musíme milovať mi ich.

fr. Marián Slavomír Hovanec, OP