Po spáchani hriechu prvými ľuďmi Božia láska rozhodla, že obnoví priateľstvo s človekom, ktorý sa prvým hriechom odcudzil Bohu. Od tohto momentu začínajú dejiny spásy, v ktorých rozhodujúcu úlohu zohráva Panna Mária. Boh sa totiž rozhodol, že priateľstvo s človekom obnovi tým spôsobom, že pošle na svet svojho Syna, aby sa stal človekom, zomrel mučeníckou smrťou na kríži a tak odčinil krivdu, ktorú človek svojím hriechom Bohu spôsobil.
Žena, z ktorej si mal jeho Syn zobrať ľudské telo bola Panna Mária. Boh si ju vyvolil, aby počala a porodila jeho svätého Syna a pre túto úlohu si ju nielen vyvolil, ale aj pripravil. Preto ju uchránil pri počatí od dedičného hriechu a preto ju aj obdaril plnosťou všetkých milostí, ktoré potrebovala k tomu, aby nikdy, ani v najmenšom nepodľahla zlému, aby sa počas celého svojho života nepoškvrnila žiadnym, ani tým najmenším hriechom. Takúto svätosť si vyžadovala úloha, pre ktorú si ju Boh vyvolil a ktorú ona dobrovoľne prijala, keď archanjelovi Gabrielovi, ktorý jej zvestoval vôľu nebeského Otca povedala: “Nech sa mi stane podľa tvojho slova”.
Osoba Panny Márie má v dejinách spásy rozhodujúci význam, avšak svoje miesto v týchto dejinách má každý pokrstený. Sv. Pavol v liste Efezanom píše: “Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi”.
Boh nás obdaroval všetkým nebeským požehnaním preto, lebo aj nás si vyvolil a povolal, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske, aby sme ako jeho adoptívne deti žili na chválu a slávu jeho milosti. Boh nás obdaroval všetkým potrebným na to, by sme boli schopní opätovať jeho lásku k nám a preniknutí jeho láskou, svojim životom zjavovali Krista tomuto svetu.
Od Panny Márii Boh chcel, aby sa nechala preniknúť jeho Láskou a tak dala ľudské telo jeho Synovi, ktorý sa z nej narodil pre tento svet. Aj od nás Boh žiada, aby sme sa nechali preniknúť jeho Láskou, a tiež kvôli tomu, aby sme tomuto svetu dali jeho Syna. To máme s Pannou Máriou spoločné. Rozdiel je len v tom, ako tomuto svetu dávame Krista. Panna Mária mu dala svoje telo, aby sa stal človekom, my mu dávame svoj život, aby sa cez náš život zjavoval svetu. V tomto má každý z nás v dejinách spásy nezastupiteľnú úlohu.
Ako dávame svoj život Bohu? Tak, že umierame tomuto svetu a žijeme pre Krista, s Kristom a podľa Krista – robíme ho pánom svojho života. V praxi to znamená, žiť podľa jeho prikázaní. Pre nás ľudí, spojených s týmto svetom, zvyknutých radovať sa z toho, čo ponúka tento svet, je to ťažká úloha, a splniť ju dokáže len ten, kto skutočne miluje Boha. Nestačí Boha poznať, nestačí byť jeho priateľom, Boha máme milovať, len vtedy sme schopní trvale plniť jeho vôľu. V tom je nám vzorom Panna Mária, ktorá bola po celý svoj pozemský život verná “služobnica Pána”, ktorá svoje “nech sa mi stane podľa tvojho slova” nikdy neodvolala a to preto, lebo Boha opravdivo milovala.
Boh Pannu Máriu uchránil od dedičného hriechu, aby mohla byť od momentu počatia svätá a takou aj zostala po celý svoj život. Nás ľudí pri krste Boh zbavil dedičného hriechu aby sme žili “pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske” nie len raz v nebi, ale už aj tu na tejto zemi.
fr. Marián Slavomír Hovanec, OP
