4 . VN         94 – ročná starenka
Väčšina z nás si myslí o kázni, ktorú si kazateľ pripravuje na danú chvíľu, že si ju pripravuje doma, v izbe, v samote. Do určitej miery je to pravda, nepopieram, ale  drvivá väčšina kázní začína spomienkou, zážitkom, skúsenosťou zo stretnutia s niekým alebo s niečim.

Nedeľa dobrého pastiera začala mojou návštevou 94 ročnej starenky už v stredu, ku ktorej ma zavolala jej dcéra.

„Mohli by ste prísť, udeliť jej sviatosti?“ Na druhý deň u nich doma po pozdrave „Pokoj tomuto domu“, som sa prihovoril starkej a spýtal som sa jej, či vie kto som.  Ona sa usmiala a povedala mi, že som farár  a začala mi opisovať niekoľko momentov zo svojho života viery. Potom som jej vyslúžil sviatosti – spoveď, pomazanie chorých a prijímanie. Počas nich sa starenka zmenila na dieťa, ktoré sa usiluje, tak ako len vie, všetko vnímať a podľa možnosti odpovedať. Bola to chvíľa, kedy svet podobne ako nájomník z evanjelia, by už nedal za ňu ani cent. No bola to aj chvíľa Dobrého pastiera, ktorý pozná svoju ovečku a ona pozná jeho. Chvíľa, kde som aj ja kňaz stál pri starenke ako pozorovateľ a uvažoval, čo teraz robí Pán pri stretnutí so starenkou. Starenkou, ktorá pre vysoký vek, už nebola tak mysľou prítomná v tých dňoch, ale stále viac a viac v dňoch minulých.

Čo teda robil Pán? V prorockých knihách Starého zákona v Ezechiel 34,11.16 Pán hovorí, ja sám vyhľadám svoje ovce a navštívim ich. Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito.Tieto slová, ktoré zazneli približne pred 2600 rokmi, sú stále platné. Dom, do ktorého v ten deň vstúpil Pán, aby sa stretol so svojou starenkou, nebol  obdarený navonok ničím zvláštnym, ale pokoj, ktorý tam nastal, bol neprehliadnuteľný.

V starovekom Oriente, v sumerských nápisoch a kresbách, bol kráľ zobrazovaný ako pastier, ktorý vedie na pastvu, čo znamenalo úlohu vládnuť. Medzi jeho úlohy ako spravodlivého panovníka patrila zvlášť starostlivosť o slabých. Ježiš sa s týmito mezopotámskymi predobrazmi úplne stotožní a ako židovský kráľ, vyhľadáva slabých na duchu a tele. Dokonca aj na kríži, keď jeho údom už nie je dovolené pomáhať tak ako predtým, Ježiš myslí na svojich a poverí matku Máriu a Jána starať sa o slabých. Hľa tvoja matka, hľa tvoj syn. Úloha kráľa – dobrého pastiera- sa tak prejaví aj v tej najťažšej chvíli. Jeho poklad je pod krížom, jeho poklad sa rozlieha pod vyzdvihnutým krížom a tam sa nachádza jeho srdce.

Ján zachytí v evanjeliu aj prvý moment konania Ježiša na kríži po smrti. Jeden z vojakov mu prebodne srdce a hneď ako sa to stane, vydáva svedectvo o Pravde, pretože uvidel koho prebodol (Jn19,3437). Zmŕtvychvstalý Pán od toho momentu začne naplno uplatňovať právo Kráľa, ktoré zvestoval anjel Gabriel pri jeho narodení -„…naveky bude kraľovať… a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk1,32-33). V prebodnutom boku sa však zvýrazní, ako bude Večný kráľ uplatňovať svoju moc. Svojou mocou vnútorne očistí a posilní vojaka, ktorý darom viery okamžite svedčí o Kristovi. Tou istou mocou obdaroval pokojom starenku a celý jej dom. Svojou mocou posilní, obviaže, navráti, ochráni každý svoj dar, poklad, ktorý mu dal, zveril Boh Otec.

O aký poklad sa stará a zveľaďuje Večný kráľ? Zlodej a nájomník hľadí na seba a berie všetko pre seba. Všetko je naoko dôležité pre neho, len pokým neprídu ťažkosti. Otočí sa a ujde, keď pri logických úvahách zistí, že námaha vysoko presahuje odmenu. Odchod je ešte rýchlejší, ak tam ostane iba trápenie. Ježiš a kresťan, ktorý sa rozhodol nasledovať Krista, trápenie tiež neprehliadne, na tom sme zarovno s vyššie uvedenými . No Ježišov poklad, ktorý sa tak zreteľne da rozpoznať v príbehu o márnotratnom synovi, v stretnutí so Samaritánkou a pri mnohých stretnutiach s chorými a nevládnymi  sa nemení pri bolestnom vyzdvihnutí na kríž, ani pri slávnostnom vyzdvihnutí na nebesia. Poklad pre neho je stále ten istý a tým je živý človek. Počatý, malý, veľký, mladý, starý, zdravý, chorý, spravodlivý, hriešny – slovom živý. Pán ako Dobrý pastier vyhľadáva človeka – Boží obraz, aby ho zakaždým očistil, napravil a pozdvihol do správnej výšky.  My ho môžeme v tom napodobňovať. Môžeme a máme byť  v tom hľadaní ako pravý nasledovníci nápomocní. Táto cesta je náročná, lebo sa musíme stretávať s bolesťou a trápením. Ale táto cesta je aj nádherná, pretože sa stretávame s Máriou a Jánom/mi, ktorí nás učia vyrovnávať sa s bolesťou, pomáhať a dávať smädným, hladným…. prihovárať sa skľúčeným a bezbranným. Učia nás Ježišovým pravdám a skutkom. Učia nás plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi. Učia nás často tí najbližší svojim životom, pochopiť, že pre Ježiša som ja vzácnou perlou, ale pozor, aj ten vedľa mňa. Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí, že sme mu vzácnejší, než jeho život.

Čo nám chceš tým len povedať, Ježišu? Kto vlastne viac trpí ? Ten kto sa stratil, alebo Ten, kto hľadá?

Pane, vyhľadaj nás všetkých, aby sme boli jedno stádo a jeden pastier.

  1. Matej OP