Pevne sa rozhodol…

Dlhšie som sa nemohol pohnúť od dnešnej prvej vety v evanjeliu, pretože ma napĺňala vďačnosťou k Ježišovmu rozhodnutiu, vykročiť k poslaniu, ktoré mu bolo dané od Otca. Evanjelista Lukáš to vyjadril veľmi silno – pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema.

V Ježišovi postupne zrela odpoveď, dozrievala v ňom odpoveď úplne slúžiť a naplniť vôľu Otca. Nebolo to vôbec „vzbĺkle“ rozhodnutie. Ježiš sa na túto chvíľu pripravoval počas celého života na zemi. Jeho prípravu je neraz aj počuť v evanjeliu, krstom mám byť pokrstený, a ako mi je úzko, kým sa to nestane (Lk 12,50).

Veľká úloha, samotné povolanie k obeti v ňom teda zrelo a narástlo. A je to jasne vidieť v troch predpovediach o utrpení. Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych (Lk 9;18;24). Čím bol bližšie k Jeruzalemu, tým viditeľnejší  bol odpor a nenávisť k nemu. No Ježiš nezmenil pevné rozhodnutie, ktoré zaznieva dnes v Galilei.

Aký vzácny príklad nám dávaš, Pane. Ukazuješ nám a povzbudzuješ nás dnes v pevnom rozhodnutí. Krok, ktorý vidí tvoj Otec a požehnáva ho. Posilňuje ťa svojim Duchom a posilňuje každého, kto sa pevne rozhodne ísť za tebou. Cestu, ktorú si vyberáme kdesi na začiatku a potvrdzujeme slovom pre tvojou tvárou, či už je to manželstvo, kňazstvo alebo zasvätený život, ty požehnávaš a vždy budeš.

Čím bližšie k Jeruzalemu, teda čím viac rokov máme, tým viditeľnejšie prenikáme do svojho povolania, pre ktoré sme sa rozhodli. Na ceste už jasne vidíme koľko obety, koľko potlačenia svojej vôle, niekedy nepochopenia alebo krivdy sa pripletie do nášho života. Tam Pane ty nepochopiteľne vlievaš svojho Ducha do nás a my spolu s Ježišom sa učíme každý deň nanovo hovoriť, chcem kráčať za tebou do Jeruzalema.

V spomínaných búrkach života sa učíme milovať blížneho ako seba samého. Nie je to ľahké, keď sa učíme ubrať sebe a dať druhému, byť ticho a nechať znieť druhého. A už vôbec nie je ľahké, čo i len pripustiť, že nebude podľa mňa, ale je tu niekto iný – blížny, druhý, ten s kým nesúhlasím, podľa ktorého to bude.

Pane, vďaka ti aj za tú náročnosť v živote, v povolaní, lebo nikde inde by si nás nemohol očisťovať od sebalásky, od pýchy, od nezriadeností. To je známe ostrihávanie viniča, ale až po našom pevnom rozhodnutí ísť za tebou.

Dnes Ježiš horiaci láskou k Otcovi, ktorú je vidieť z jeho rozhodnutia ísť do Jeruzalema, povoláva nasledovníkov. Povoláva a dáva upozornenia po vykročení na cestu. Hovorí o náročnosti, ktorá však nie je porovnateľná s tým, k čomu nás Ježiš pozýva a to do Božieho kráľovstva (Rim 8,18).

Chceš ísť za mnou? – no ja nemám, kde hlavu skloniť, počítaj s tým.

Chceš ísť za mnou ?- no pamätaj, že rodina, pokrvná rodina, je v tej chvíli menej než ohlasovanie Božieho kráľovstva.

Milí bratia a sestry, nezameriavajme hneď svoj pohľad na náročnú požiadavku Ježiša, to nie  je prvou vecou, ktorá nás má dnes zaujať. Prvou vecou je dnes  dôležitosť ohlásiť Božie kráľovstvo. Pravdu, ktorú s nami Boh zamýšľa od prvého momentu ako nás stvoril. Náš život je  70 až 80 rokov, ak sme pri sile (Ž 90,10) a dôležité je, čo bude po tom, keď raz vstúpime do večnosti.

Ježišu, aká vzácna a svätá je tvoja horlivosť za večnosť každého narodeného človeka na tomto svete.

Keď muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej manželke (Gn2,24), rodičia prežívajú radosť a zároveň aj bolesť z odlúčenia. V prvom rade si prajú dobro svojich detí a ako vedľajší jav je bolesť zo spomínaného odlúčenia. My vyznávame v Kréde nádherné a najvyššie dobro pre nás, ku ktorému smerujeme a to je život večný s Bohom – Božie kráľovstvo. Božie kráľovstvo, už len jeho ohlasovanie, prevyšuje Ježišov „nepatrný komfort“ nemám, kde hlavu skloniť, ale zároveň aj núti dnes Ježiša pre spásu duší vstúpiť do pokrvných zväzkov a zmeniť vôľu tých, ktorí chcú ísť za ním. Ježiš si nič nedokazuje, on si ako Boží Syn uvedomuje hodnotu človeka, jeho večnú dušu,  možnosť zatratenia alebo spásy. On sa pevne rozhodol obetovať pre našu spásu a hneď ju dáva, nie zajtra, pozajtra, teraz. Ježiš dnes svojim slovom vyčleňuje nasledovníkov a bráni im odbehnúť domov pre spásu, pre ohlasovanie, pre spásu všetkých ľudí.  Bráni im odbehnúť domov, aby všetci raz mohli odbehnúť DOMOV.

Sv. Dominik, nasledovník Ježiša, mal v tom jasno.  Keď sa v noci modlil, miestami plakal a vzlykal „Pane čo bude s hriešnikmi“.

Pane, aké vzácne je pre nás tvoje rozhodnutie, ktoré si neodvolal ani v hodine najväčšej skúšky, keď si v pote krvi prosil Otca, aby odňal tento kalich od teba.

Príď kráľovstvo tvoje do môjho srdca, pevne …

Amen