Milí bratia  a sestry,

práve počas pandémie, kedy nemôžeme sláviť verejne liturgiu v chráme, si čítame na tretiu pôstnu nedeľu evanjelium o vyčistení chrámu. Chrám, posvätné miesto, na ktoré vstúpil Ježiš, ho nielen naplnilo, ale dokonca až strávilo horlivosťou, ako píše evanjelista Ján. Skutok, ktorý Ježiš urobil, keď povyháňal kupcov z chrámu, zaskočil všetkých prítomných.

Aj keď ho v tej chvíli židia nevnímajú ako Božieho Syna ako my kresťania, predsa vzbudzoval obrovský rešpekt v chráme. Nikto na neho nepoloží ruky, no vo všetkých prítomných to vyvolalo otázku, akým právom to urobil. Na potvrdenie si žiadajú znamenie. Ježiš im však neodpovedá priamo, ale obrazne. „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“. Teda nedá im dostačujúcu odpoveď. Prečo im Ježiš vlastne nesplnil žiadosť?

V Starom zákone sú zachytené dve osoby, ktoré vstúpia do chrámu s autoritou. V 7 stor. pred Kristom je to asýrsky kráľ Nabuchodonozor a v 2 stor. pred Kristom sýrsky kráľ Antiochus IV. Epifanes. Vstupujú doň so svetskou mocou, pokoria pritom celý Jeruzalem a odnesú z neho vzácne nádoby a iné predmety. Chrám je automaticky znesvätený, ale nikto si nedovolí nahlas povedať, akým právom to urobil. Každý si bol vedomí ich moci. Nikto nepotreboval vysvetlenie na základe skutkov, ktoré sa diali v Jeruzaleme a chráme. Moc prezentovaná násilím, zabíjaním, pustošením. Odhliadnuc od toho, akí boli, pýtať sa kráľa, ktorý si akurát vydobyl nové územie, prečo to urobil, je zbytočná otázka. Spýtať sa ju napriek všetkému, by znamenalo, poprieť všetku realitu, ktorú králi zanechali v Jeruzaleme pred vstupom do chrámu a následne, keď z neho vyšli. Znamenie, ktoré po sebe zanechali, bola bolesť a nárek.

Milí bratia a sestry, Ježiš nevstúpil do chrámu na sviatky ako jeden z tisícov židov, ale ako kráľ, ktorý zaujal svoje miesto a postoj voči všetkým, čo sa nachádzali v chráme. Žiadal rázne a bez okolkov naplnenie svojej/ Otcovej vôle. „Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Je to jedno z miest v evanjeliu, kde si Ježiš svojou autoritou kráľa vynúti rešpekt. Nesmieme však zabudnúť, že horlí za dom svojho Otca, nie za seba.

Ježiš ako pravý kráľ nezdôvodňuje skutok v chráme, lebo zdôvodňovaním by spochybnil svoju moc. Hlavný dôkaz jeho moci ako aj spomínaných kráľov je pred vstupom do chrámu a následné po jeho odchode z neho, keď sa zdržiava v Jeruzaleme. Kým tamtí zanechali po sebe spustošenie a smrť, Ježiš uzdravuje ľudí, kriesi mŕtvych, vyháňa zlých duchov. Zanecháva po sebe život, pokoj, učenie z mocou a nakoniec vieru v ľudských srdciach. To sú územia, ktoré chce zaujať navždy.

Pane dnes tvoj ľud nemôže vstúpiť do chrámu. Preto ťa chceme prosiť a pozvať, príď do našich chrámov – do našich živých chrámov. Príď medzi nás a daj poznať svoju moc a slávu v okolí našich chrámov zbudovaných z múrov. Príď do našich Jeruzalemov a poteš ľud svojou prítomnosťou a znameniami.

 

fr. Matej Juraj Šulik, OP