Milí bratia a sestry, sviatok „troch kráľov“ ako ho ľudovo nazývame je v liturgii nazývaný „Zjavenie Pána“. Pri obrade požehnávania našich domov nám úvodná reč veľmi pekne vysvetľuje, čo si dnes pripomíname. Sú tam zachytené tri momenty z Ježišovho života, kedy sa zjavuje ako Pán – dáva poznať ľudom svoj pôvod.

Pri krste v Jordáne, kedy z neba zaznie hlas Otca: „Toto je môj milovaný syn“. Potom na svadbe v Káne, kde Ježiš premení vodu na víno. Pán tu zjaví svoju slávu a jeho učeníci uveria v neho. A dnes, keď mudrci z východu prídu do Betlehema, vedení hviezdou nájdu Kráľa neba i zeme a poklonia sa mu. Teda všetkým pohanom, ktorých v tej chvíli zastupujú mudrci z východu, sa zjaví Pán.

 

 

Dnešný deň je pre nás veriacich, ktorí sme vzišli nie z vyvoleného národa, židov, ale z pohanských národov, veľmi vzácny a dôležitý. Narodený Pán, ležiaci v sene hovorí kľačiacim mudrcom svojim postojom, že bude patriť všetkým, každému, kto pristúpi pred neho. Tak ako nemohúcnosť dieťaťa v jasliach nemôže odmietnuť mudrcov, tak  neskôr roztiahnuté ruky už dospelého Božieho Syna  na kríži znovu svojou nemohúcnosťou príjmu všetkých, ktorí prichádzajú pokloniť sa svojmu Kráľovi.

Radosť mudrcov, že ho našli, sa tu nekončí. Radosť vyvrcholí ich vstupom na miesto, kde je Pán. Radosť je úplná, až keď sú hostia prijatí, keď sa vzájomne obdarujú. Oni dávajú hmotné dary a Pán dáva svojou prítomnosťou večné dary. Dáva a bude dávať večný poklad – večný život, tým, ktorí budú hľadať Pána vo svojom živote ako mudrci.

Túto obrovskú radosť, tak pre židov aj pohanov, uchopil a nádherne opísal sv. Pavol v liste Efezanom: „Pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium (Ef 3,6)“.

Dnes mudrcom žiarila hviezda „z neba“ na ceste a nad miestom, aby ich uistila a utvrdila v hľadaní. Hviezda bola predobrazom pravého svetla pre pohanov. Svetlo sveta zažiarilo, keď Ježiš začal ohlasovať  medzi pohanmi. Evanjelista Matúš v 5. kapitole cituje proroctvo Izaiáša v momente, keď Pán prejde do Zajordánska –  „ľud bývajúci v temnotách uvidí veľké svetlo“. Svetlo, Ježiš, zažiaril svojim slovom a mocou od tej chvíle aj pohanom. Ohlasuje, uzdravuje a vyháňa zlých duchov. Nezabudnuteľná je prosba kanaánskej matky, ktorej Pán oslobodil dcéru od trápenia zlých duchov, uzdravenie sluhu rímskeho stotníka. Toto všetko sú momenty, keď Pán zjavuje svoju moc, ktorá prináša radosť a vieru človeku. Svetlo, v ktorom kráčali mudrci, v ktorom kráčali pohania z evanjelia, v tom istom svetle sme pozvaní kráčať aj my dnes.

Mudrci mu položili k nohám dary. Milí bratia a sestry, aj my sme dnes pozvaní pri jasličkách položiť vzácne dary pred Ježiša. Položme mu to, čo on vykúpil predrahou krvou. Položme pred neho samých seba, aby svojou mocou prežiaril naše životy, aby ich naplnil pokojom a múdrosťou srdca.  Nech sa nikdy nevzdialime od neho na ceste do večného Betlehema, kde on prebýva s Máriou a Jozefom  po všetky veky.

 

fr. Matej Juraj Šulik, OP