19. nedeľa cez rok, A

Mt 14, 22-33

Boh nás nesie vo svojom, náručí aj vtedy ak necítime pevnú pôdu pod nohami. Boh nás nesie, sprevádza a bojuje s nami v každom okamihu nášho života, hoci my máme veľakrát pocit, že sme na všetko sami. Preto každý z nás sa potrebuje naučiť spoliehať sa na Božiu pomoc, podporu a ochranu.
Svätý apoštol Peter koná v dnešnom úryvku evanjelia ako pravý Izraelita. Požiada svojho Pána a Majstra, aby rozkázal aj nemožné, a verí, že na jeho rozkaz sa to aj stane. Svätý Peter však nevydrží stále sa pozerať na Pána Ježiša a dôverovať mu, dostane strach zo sily prírodného živlu a začne sa topiť.

Táto osobná Petrova skúsenosť nám všetkým pripomína, že dôverovať Božej moci a pomoci nemáme iba vtedy, keď je nám dobre, ale aj vtedy, ak sa nám nedarí. Veď Pán Ježiš je s nami duchovne spojený aj vtedy, ak ho vôbec nepociťujeme.

Lebo práve v ťažkých, zložitých a nebezpečných situáciách máme príležitosť spoznávať nielen seba samých a naše vlastné reakcie, ale aj Pána Boha a jeho moc.

Dospelý a zrelý prístup v oblasti kresťanskej viery a v dôvere voči Pánu Bohu sa rodí v skúškach, v prenasledovaniach a rizikách, čiže v stave akéhokoľvek ohrozovania naivnej viery v „niečo, či v niekoho“.

Avšak v tejto súvislosti treba povedať, že všetci sa potrebujeme naučiť dodržiavať rytmus práce, či služby a rytmus odpočinku, čiže inými slovami povedané, rytmus vydávania životnej energie a čerpania životnej energie.

Pán Ježiš nám svojim životným príkladom a postojom ukázal, že byť stále v jednom kolotoči, v sústavnom pracovnom vypätí, môže byť za istých okolností pre človeka až nebezpečné. Aj On sám dodržiaval rytmus práce a modlitby, rytmus vyučovania a tichého odpočinku v blízkosti nebeského Otca.

Pre nás z toho vyplýva, že hoci sme stvorení pre spoločenstvo, nemusíme sa báť ani chvíľ samoty, ktoré môžu byť utišujúce, uzdravujúce a načerpávajúce v tichom a v intímnom rozhovore s našim Stvoriteľom.

Boh predsa pozná všetky naše životné zápasy a prichádza nám na pomoc. Niekedy sa stane, že sme takí bezradní, vystrašení a dezorientovaní, že Pán Ježiš nám tichým vnútorným hlasom pripomína: „Nebojte sa! Ja som s vami , ja som pri vás po všetky vaše pozemské dni!“.

Človek dokáže kráčať v živote po ceste viery, iba s Božou pomocou. Kedykoľvek sa stane, že si prestaneme všímať Toho, ktorý nás drží za ruku na hladine života a sprevádza nás na životnej púti a prestaneme mu dôverovať, začneme sa ponárať v búrkach a vo víchriciach života.

Boh si nás sám vyvolil, aby sme spolupracovali s jeho milosťou, aby sme my sami boli nástrojmi v jeho rukách. Aj keď sa často v živote búrime, aj keď mu to všemožne komplikujeme, jeho pozvanie a volanie adresované každému z nás stále trvá, lebo On je verný a nezaprie seba samého. Pokúsme sa mu dôverovať tak, ako najlepšie vieme a dokážeme. Amen.

fr. Michal OP