3. pôstna nedeľa  (Jn 4, 5-42)   

19.3.2017

Bratia a sestry! Dnešné evanjelium o stretnutí Pána Ježiša so Samarskou ženou nám všetkým pripomína, že Pán Ježiš svojím príchodom na tento svet prináša zásadnú premenu.

S Ježišom prichádza doba, keď už neplatí staré zásadné rozlišovanie, ktoré poznali Izraeliti vo vztahu sami k sebe, k Bohu a k iným národom. Už tu nie je iba jeden vyvolený národ a ostané pohanské národy, jedno výnimočné bohoslužobné miesto a zvyšný skazený svet.

Pán Ježiš začína svojim príchodom etablovať velkú duchovnú rodinu Božích synov a dcér. Príbeh dnešného evanjelia vrcholí tým, že z Pána Ježiša zažiari sláva jednorodeného Božieho Syna a končí našou ludskou spoluúčasťou pri budovaní Božieho královstva vo svete.

Pán Boh s nami počíta, hoci my ľudia nie sme vôbec ideálni Boží partneri. Veď ani Samaritánka, ani apoštoli Ježišovi nerozumejú a jeho slová chápu príliš materiálne a doslovne, zatial čo Ježiš nimi vyjadruje duchovnú realitu. Ale napriek tomu po Ježišovom rozhovore so Samaritánkou a odchádzajú od Ježiša, ako svedkovia velkých Božích činov. Samaritánka to dosvedčuje pred svojimi krajanmi a Ježišovi apoštoli sú povolaní ísť pracovať do Božej vinice. Aj my, ktorí o sebe tvrdíme, že sme kresťania sa máme stať Božími svedkami a svedkyňami.

Pán Ježiš odchádza z judejského kraja a ide naspäť do Galiley a prechádza cez nepriateľskú Samáriu, ktorej sa zbožní Izraeliti najradšej vyhýbajú. Pán Ježiš však robí niečo, čo by žiaden ortodoxný Izraelita neurobil. Posiela apošolov, aby išli do samárijskej dediny nakúpiť potraviny a dokonca požiada Samaritánku, aby sa mu dala napiť vody. Pán Ježiš týmto postojom rúší nepísané pravidlá Izraelitov a búra tak umelo vytvorené hradby, ktoré oddeľujú vyvolený národ, od okolitých národov. Týmto počinom Pán Ježiš dosvečuje, že je nositeľ Božieho života.

Kresťania sa majú správať podobne a majú hľadať spôsoby, ako sa prilblížiť ľuďom, kotrí žijú mimo církvi, lebo Boží Duch dokáže zhromaždiť vedno rozptýlené Božie deti aj tam, kde by sme to bežne neočakávali.

Samaritánka predstavuje tú časť populácie, ktorá nezdieľa Ježišovu otvrenosťa ústretovosť voči iným ľuďom. Ale Pán Ježiš jej pripomína, že on sám stelesňuje Boží dar, ktorý je určený aj pre ňu a pre jej spolurodákov. Pán Ježiš jej dokonca pripomína, že mala piatich mužov a ten s ktorým žije teraz, nie je jej muž.

Táto poznámka poukazuje na to, že to nie je iba aktuálny stav tejto ženy, ale celého samarského ľudu. Tým Pán Ježiš naznačuje, že kedysi všetci Samaritáni chceli slúžiť Bohu, ale momentálne slúžia hriechu. Ježiš to nerobí preto, aby ju osobne, alebo jej ľud chcel ponížiť, ale aby tento ľud vyliečil.

Samaritánka sa necíti dotknutá, ale zdôrazňuje, že Pán Ježiš je prorok. Pán Ježiš jej pripomína, že Boh sa neviaže na miesto a čas, ale prijíma každého, kto sa k nemu modlí v duchu a v pravde. Boh si dokonca hľadá takých ctiteľov, ktorí sa chcú modliť v duchu a v pravde. Samaritánka pochopí, že Ježiš je Mesiáš, ktorý začína uvádzať ľudí do plnej pravdy.

Aj nás všetkých Boží duch prostredníctvom Božieho slova a sviatostí uspôsobuje na to, aby sme sa stali vnímaví na Božie pôsobenie v nás a okolo nás.

Pán Ježiš bez váhania odhaľuje tejto žene svoju identitu a svoje mesiášske poslanie. Samarská žena uverila, že Ježiš je Mesiáš a hneď to ide oznámiť aj svojim spolurodákom, aby vedeli, kto je v ich blízkosti. Jej rodáci uveria, že Pán Ježiš je naozaj Mesiáš a Spasiteľ sveta. Práve Samaritáni sa tak stávajú počiatkom nespočetného zástupu, zo všetkých kmeňov, jazykov a národov, ktorí sa zhromaždia pred trónom Božieho Baránka.

Ježiš je od Boha poslaný, aby všetkým ľuďom, ktorí majú záujem, otváral cestu ku spáse. Preto pripomína apoštolom, že práve teraz nastal čas spásy. Aj náš prítomný čas, je časom spásy.  V Ježišových časoch dostávajú apoštoli nových bratov a nové sestry a to práve tam, kde by to najmenej očakávali. Aj my sme bratia a sestry občas prekvapení z toho, kde všade žijú a pôsobia naši bratia a sestry vo viere.

My všetci sa môžeme radovať z toho, že aspoň v niektorých ľudských srdciach sa ujalo semeno Božieho slova, semeno evanjelia. A naším výsostným poslaním je rozsievanie semena Božieho slova svojim osobným životným príkladom, všade tam, kde sa práve nachádzame, kde žijeme a kde momentálne pôsobíme.

Máme to robiť predovšetkým pre tých, ktorí prídu po nás, aby aj oni mohli zbierať z úrody Božieho slova a takiež zasievali semeno Božieho slova pre nasledujúce generácie, ktoré prídu po nich, aby všetci tí, ktorí majú záujem, skúsili a presvedčili sa, aký dobrý je Pán, Stvoriteľ, Vykupiteľ a Posvätiteľ všetkého viditeľného a neviditeľného. A.

fr. Michal Op