Mosty premosťujú potoky, rieky údolia, zálivy, prelivy, či rôzne prírodné zníženiny. Latinský jazyk pozná slovné spojenie „pontifex maximus“. Čo znamenajú tieto slová? Pontifex znamená tvorca, staviteľ a maximus znamená najväčší. Najväčší staviteľ, tvorca mostu, či mostov. To je skutočne výstižný názov.

Ale slovné spojenie „pontifex maximus sa dá preložiť aj úplne inak. A síce veľkňaz. Samotný výraz vysvetľuje, čo je úlohou každého kňaza: má stavať mosty medzi Bohom a ľuďmi. Na jednej strane má prinášať obety, prosby a modlitby ľudu Bohu, a na druhej strane by mal zasa ľuďom ohlasovať Božie slovo, vysluhovať sviatosti a a Božie požehnanie.

Pontifex maximus je taktiež jeden z čestných titulov rímskeho biskupa – pápeža. Avšak aj on dostal kňazstvo od najvyššieho veľkňaza Ježiša Krista.

O veľkňazovi a jeho službe sme sa dočítali aj v dnešnom druhom čítaní z Listu Hebrejom. Úrad veľkňaza a kňazov existoval v Izraeli od počiatku. Veľkňaz bol duchovným vodcom Izraela a ostatní kňazi vykonávali svoju službu pod jeho dohľadom. Nazývali sa tiež Áronovými synmi, pretože v Izraeli sa mohli stať kňazmi iba biologickí potomkovia Áronovho rodu.

Kňazi a veľkňazi z Áronových potomkov sa dostali do kontrastu s veľkňazom Ježišom Kristom. Hoci Pán Ježiš nebol z Áronovho rodu, celé kňazstvo Starého zákona je zamerané na neho. Posolstvo celého Nového zákona vrátene Listu Hebrejom je: „Ježiš Kristus je jediný pravý veľkňaz, skutočný Pontifex maximus“.

Postavil most medzi Bohom a ľudstvom, ktorý trvá naveky. Umožňuje prístup všetkých kultúr, rás, národov a kmeňov k svojmu Stvoriteľovi. Hodnosť veľkňaza si Pán Ježiš neuzurpoval sám, ale poveril ho ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil“ (Ž 2, 7).

Je to citát z prorockého žalmu o prichádzajúcom Spasiteľovi a Vykupiteľovi. Tieto slová počuli prítomní v súvislosti s Ježišovým krstom v Jordáne: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17).

List Hebrejom bol adresovaný pre kresťanov pochádzajúcich z Hebrejov a snažil sa ich presvedčiť, že Pán Ježiš prijal svoj kňazský úrad oprávnene od nebeského Otca.

Most má premosťovať a spájať. V Ježišovi Kristovi je to premostenie hriešneho ľudstva, odlúčeného hriechmi od svojho Stvoriteľa. Všemohúci a svätý Boh a a úbohá, hriešna ľudská bytosť sú v skutočnosti dve rôzne entity, ktoré nemá čo spájať. Preto bolo v dobách Starého zákona jedným z najdôležitejších úloh veľkňaza prinášať obete za hriechy ľudu a prichádzať s krvou týchto obetí do svätyne svätých. Veľkňaz to praktizoval raz do roka na veľký deň zmierenia – Jom kipur.

List Hebrejom vysvetľuje, že tento obrad bol iba „tieňom“, ktorý veľkňazská obeta za hriech prinášala pred Pána Ježiša. Je pozoruhodné, že opona v chráme pred svätyňou svätých sa roztrhla práve v tom okamihu, keď Pán Ježiš naposledy vydýchol na dreve kríža.

List Hebrejom spomína veľmi dôležitú vlastnosť, ktorú by mal mať každý kňaz pre svoju službu. Mal by súcítiť s tými, ktorým slúži a ku ktorým je poslaný. Pán Ježiš má citlivosť pre naše slabosti „veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu“ (porov. Heb 4, 15).

Veď ak chce staviteľ postaviť most, mal by dobre poznať obe strany premostenia. Každý, kto chce slúžiť Bohu, sám by mal žiť v priateľstve s Bohom, ale taktiež aj rozumieť ľuďom. Boží Syn sa preto stal človekom, aby na vlastnej koži zakúsil ľudský príbeh so všetkými slabosťami a obmedzeniami.

Náš Spasiteľ nám preto rozumie, vie sa vcítiť do našej osobnej životnej situácie, vie, čo práve prežívame. Ak sa vkladáme do jeho rúk, sme v bezpečí, keď nás privádza k nebeskému Otcovi.  Medzi najvyšším veľkňazom a ostatnými kňazmi je predsa len jeden výrazný rozdiel.

List Hebrejom nám pripomína, že veľkňaz v Starom zákone prinášal „obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého“ (Heb 5, 3). Ale Pán Ježiš nebol hriešnik a to ho odlišuje od všetkých kňazov a aj od všetkého ľudu. Jeho zvláštne postavenie pripomína žalm č. 110: „Ty si kňaz naveky, podľa radu Melchizedekovho“ (Ž 110, 4).

Kto bol Melchizedech? Salemský kráľ, ktorý žil v časoch praotca veriacich Abraháma, dávno pred Mojžišom i Áronom. Bol taktiež staviteľom mostov. Prijal Abrahámovu obetu a Abrahámovi udelil Božie požehnanie. V knihe Genezis sa dočítame, že Melchizedech „bol kňazom najvyššieho Boha“ (porov. Gn 14, 18).

Ľudia potrebujú pre život mosty a potrebujú aj staviteľov mostov. Taktiež potrebujú Boha a aj staviteľov mostov k Bohu. Ale jeden jediný a najvyšší veľkňaz, Pán Ježiš, postavil raz navždy most k Bohu, nášmu nebeskému Otcovi.

Neobetoval žiadne zviera, ani nepreklenul priepasť hriechu cudzou krvou, ale vydal sám seba na obetu ako obetný Baránok a vykúpil nás svojou vlastnou krvou.

Jeho most môžeme používať každý deň. Prostredníctvom neho môžeme prichádzať k Bohu s modlitbami, obetami a ťažkosťami vo všetkých našich potrebách. Môžeme počúvať Božie slovo, prijímať jeho sviatosti a jeho požehnanie.  Buďme preto voči nemu vďační a pamätajme na to, že Pán Ježiš je nielen naším najvyšším veľkňazom, ale aj „pastierom a biskupom našich duší“ (porov 2 Pt 2, 25). Amen.

fr. Michal Milan Krovina, OP