Boháč z podobenstva o boháčovi a Lazárovi nie je výslovne zlý človek: nič sa nespomína o tom, že by sa bol zmocnil majetku nekalým spôsobom. Nebol nevraživý voči Lazárovi, nenadával mu, ani mu nezakázal žobrať pred domom, ani nepoštval proti nemu svojich psov… Ba dokonca vo svojom zavrhnutí má boháč starosť o spásu svojich bratov. Prečo je vlastne zavrhnutý?

Pretože stratil príležitosť, ktorú mal na to, aby zo svojho majetku pomáhal ľuďom v núdzi, ktorých v podobenstve zosobňuje Lazár. Túto príležitosť však nestratil len raz, ale každý deň: „deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár“ (16, 19-20).

V konečnom dôsledku boháč nie je zatratený kvôli bohatstvu, ale pre ľahostajnosť a premeškané príležitosti konať dobro. Boháč bol ľahostajný k Lazárovi, pretože sa uzavrel do svojho vlastného egoizmu. Boháčovým hlavným hriechom je zanedbávanie dobra.

Samozrejme, že sa dá diskutovať o tom, či bol boháč skutočne ľahostajný. Určite mu nebolo ľahostajné, čo má na sebe oblečené, veď sa rád obliekal do purpuru a kmentu; rovnako mu nebolo ľahostajné, čo sa podáva na stôl, a nebolo mu ani ľahostajné, s kým stoluje. Boháč sa jednoducho uzavrel vo svojom vlastnom svete (egoizme) a mnohé veci mu boli ľahostajné. Ľahostajný mu bol Lazár predo dverami a ľahostajné mu bolo aj Božie slovo, ako to naznačuje koniec podobenstva. Boháč nepočúval Mojžiša a prorokov, teda Božie slovo, a preto skončil tak, ako skončil.

Toto podobenstvo je v určitom protiklade k podobenstvu o nepoctivom správcovi, ktoré sme počuli v liturgii minulej nedele. Nepoctivý správca využil každú príležitosť, aby si zabezpečil svoju budúcnosť. V konečnom dôsledku obe podobenstvá nie sú len o majetku, ale aj o využitých a stratených príležitostiach, od ktorých závisí naša večná budúcnosť…

fr. Patrik Peter Vnučko, OP