Pred týždňom sme slávili sviatok obetovania Pána. Liturgia tohto sviatku je spätá so svetlom, ako to vyjadril staručký Simeon ohľadom dieťaťa Ježiša, že on je svetlo na osvietenie pohanov. Ježiš je svetlom sveta. Motív svetla zaznieva aj v dnešnej liturgii slova. Tentokrát je to však Ježiš, kto svojim učeníkom hovorí: „Vy ste svetlo sveta.“

Každý kresťan má účasť na tomto „osvetľujúcom“ poslaní. Ku krstným obradom patrí aj odovzdanie svetla, keď sa zapáli krstná svieca od Paškála, ktorý symbolizuje svetlo zmŕtvychvstalého Krista. Pri odovzdávaní krstnej sviece kňaz hovorí rodičom dieťaťa: „prijmite svetlo Kristovo.“ Rodičia a krstní rodičia majú byť pre novokrstenca svetlom, aby aj on sa mohol raz stať svetlom tohto sveta pre iných.

Zároveň táto krstná symbolika pripomína, že toto svetlo, ktorým máme osvetľovať svet, nie je ani tak naše svetlo, ako skôr svetlo Krista, ktorý je tým pravým nikdy nehasnúcim Svetlom zo Svetla. V konečnom dôsledku je to jeho svetlo, ktorým máme osvetľovať tento svet. Ako? Aj na to dáva odpoveď dnešné evanjelium: „nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“. Tým svetlom má byť živá a žitá viera, vtlačená do dobrých skutkov každodenného života. Grécky výraz, ktorý používa Matúšovo evanjelium na tomto mieste (καλα εργα) možno preložiť aj ako „krásne skutky“.

Svätci, ktorí boli preniknutí Kristovým svetlom, konali krásne skutky. Ich skutky boli krásne a dobré. Taký bol aj ich život, a preto mohli osvetľovať aj iných. Naša slovenská dominikánska provincia slávi tento rok ako rok Mikuláša Lexmanna, ktorý zomrel v povesti svätosti v komunistickom „koncentračnom“ tábore v českých Králikoch, kde komunisti sústreďovali „neprevychovateľných rehoľníkov“. Bližšie informácie o ňom môžete nájsť tu.

Páter Mikuláš Lexmann bol fascinujúcou osobnosťou, ktorý vykonal veľa krásnych skutkov. Spomeniem len zopár:

  • v krypte košického dominikánskeho kláštora zachraňoval ľudí, ktorí boli prenasledovaní fašistickým režimom.
  • Pri dominikánskom kostole v Košiciach založil kultúrne centrum Veritas, kde premietal filmy s náboženskou tematikou, ale aj vtedy populárne chaplinovky.
  • Obzvlášť sa venoval mládeži: pre dievčatá založil tamburášsky spolok a pre chlapcov dychovku.

Keď som kedysi pôsobil v Košiciach, spovedal som jednu staršiu pani, ktorá ako dievča zažila pátra Mikuláša. Keď o ňom hovorila, zrazu sa jej rozsvietili oči a rozžiarila tvár. Sálalo z nej svetlo, ktorým kedysi v jej živote zažiaril páter Mikuláš a toto svetlo v nej nevyhaslo ani po pol storočí.

Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

 

fr. Patrik Peter Vnučko, OP