1.11.
Viete, ktorá kniha je najľudnatejšia v Biblii – a pravdepodobne aj v celej svetovej literatúre? Asi už tušíte, že to bude Apokalypsa – Kniha zjavenia svätého apoštola Jána. Dnešná slávnosť Všetkých svätých poukazuje na túto skutočnosť apoštolovými slovami: „a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv 7, 9-10).
To je veľmi dobrá zvesť: že nebo nie je len pre zopár vyvolených a už vôbec nie je nejakým exkluzívnym klubom prísnych a strohých askétov, ale že je to nespočítateľný zástup rôznorodých ľudí, ktorí sa tam dostali skôr vďaka Božej milosti a baránkovej krvi než vďaka svojim výkonom, nech by boli akokoľvek okúzľujúce. Svätí nie sú svätí preto, že by podávali nejaké neslýchané výkony, či konali nevídané zázraky, ale preto, že Boh sa nad nimi zmiloval.
Ďalšou dobrou zvesťou je, že hoci je nebo plné, stále je tam dosť miesta pre každého z nás. Ježiš tam pripravil miesto pre každého z nás: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14, 2-3). V dnešný sviatok nám Ježiš vraví slovami známej slovenskej populárnej piesne: „držím ti miesto, teraz už vieš to, nemusíš sa báť…“
V tomto nespočítateľnom zástupe svätých sú už mnohí naši predkovia, známi i priatelia, ktorí nás predišli do večnosti a ktorým náš osud nie je ľahostajný, a preto nás neustále povzbudzujú, aby sme bežali svoj životný beh čo najlepšie a aby sme raz zaujali to miesto, ktoré nám pripravil Ježiš; a preto „obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery…“ (Hebr 12, 1-2).
- 11.
Spomienka na všetkých zosnulých veriacich je zároveň aj dňom viery, nádeje a lásky. V týchto dňoch si môžeme obzvlášť uvedomiť, že ani smrť nedokázala pretrhnúť putá lásky, ktoré nás stále – nezriedka aj po mnohých desaťročiach – spájajú s našimi drahými zosnulými. Stále ich milujeme a nosíme ich vo svojom srdci, hoci ich už nemôžeme objať, ani pobozkať…
Práve vďaka tomu, že láska je mocnejšia než smrť, je dnešná spomienka dňom lásky. Svoju lásku a náklonnosť preukazujeme svojim drahým zosnulým tým, že na nich obzvlášť myslíme vo svojich modlitbách. Dnešný deň je aj dňom nádeje, že sa raz opäť stretneme so všetkými našimi blízkymi, ktorí nás predišli na večnosť.
Zároveň je aj dňom viery – viery vo večný život a v to, že posledné slovo nebude mať smrť, ale Boh, ktorý je Darca života a ktorý nás povolal do večného radostného spoločenstva s ním a s našimi zosnulými bratmi a sestrami, s ktorými nás spája puto lásky, ktorá „nikdy nezanikne… A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska“ (1 Kor 13, 8.13).
fr. Patrik Peter Vnučko, OP
