Sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa

Posolstvo Svätej rodiny pramení v Božom zjavení. Hoci ako liturgický sviatok sa objavil v danom historickom období (stredoveku) a menil kalendár slávenia, vždy načiera zo studnice prirodzených a nadprirodzených právd viery. Okolnosti vzniku sviatku svätej rodiny odolávajú mylným predstavám, že liturgický vývoj a s ním teológia podliehajú kultúrnym a civilizačným zmenám.

 

Práve opačne, stávajú sa majákom vnútorného života viery človeka s Bohom. Kristova cirkev len vyzdvihuje a formuluje v pravom čase to, čo je ukryté v depozite viery a aktuálne odpovedá na potreby svojej doby.

Svätá rodina navonok zodpovedá prirodzenému poriadku stvorenia muža a ženy ako základu rodiny. Veď biblická  správa o Adamovi a Eve – prvých rodičoch – nás vedie do raja, ktorý síce stratili, ale ostávajú vedno spolu aj po narušení ľudskej prirodzenosti. Dobrá správa, ani hriech  nezničil prirodzený zväzok muža a ženy. Môžeme usúdiť, že súčasný útok ideológie gender na rodinu je akoby poslednou fázou Zla, ktorou by sa mal zničiť v rodine stále slabnúci odblesk raja stvoreného Bohom a miesto neho vykonštruovať akýsi pozemský raj bez Boha zostrojený na obraz a podobu človeka

Svätá rodina nielen potvrdzuje prirodzený poriadok rodiny, ktorému sa podrobil Kristus – Boží Syn. Poukazuje na najvhodnejšie miesto pre životný rast vo viere a zdokonaľovaní sa. Krásne to vyjadril sv. pápež Pavol Šiesty: „Nazaretský dom je škola, v ktorej začíname poznávať Kristov život: je to škola evanjelia. Tu sa učíme najprv pozerať, počúvať, rozjímať a znútra poznávať, aká hlboká a tajomná sila sa skrýva v tomto najjednoduchšom, najpokornejšom a najkrajšom zjavení Božieho Syna. Ale, myslím si, že sa ho tým učíme aj pomaly napodobňovať. Tu totiž nachádzame spôsob a cestu, ktorou ľahko poznáme, kto je Kristus. Tu najlepšie pochopíme, ako brať do úvahy všetko, čo poznačuje, ba až akoby určuje jeho pobyt medzi nami; teda miesto, čas, zvyky, reč, posvätné obrady a vôbec všetko, čo použil Ježiš, aby sa zjavil svetu. Všetko tu má svoj hlas, všetko má svoj význam.“

Sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa nielen ukazuje rodinu ako optimálne miesto rastu vo viere a osobného posväcovania jej členov, ale tiež sa stáva duchovnou silou pre všetkých, ktorí sa k nej utiekajú. Duchovne môžeme sa stať jej súčasťou, nadväzovať osobné vzťahy s Ježišom, Máriou a Jozefom a tešiť sa ich pomoci a ochrane. Živá viera plná dôvery Božích detí ničí ľudskú pochabosť zostrojiť „nového človeka 2.0“. Neobávame sa, že v spoločenstve Svätej rodiny sa nám vytratí božský pôvod Ježiša Krista. V pokornej modlitbe obdivujeme Kristov skrytý tridsaťročný rodinný život a v ňom úlohu Márie a Jozefa.  Pod zorným uhlom súčasného civilizačného marazmu hľadajme pomoc vo Svätej rodine o to naliehavejšie než inokedy.

fr. Peter Peter Fotta, OP