… aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni v nás boli jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17,21).
        V posledné týždne a dni veľkonočného obdobia počúvame v evanjeliu akoby Ježišov testament. Sú to slová vyslovené pri poslednej večeri, pred smrťou. Označujú sa ako Ježišova rozlúčková reč. V tom dnešnom úryvku zaznieva prosba za jednotu. Aby tí, ktorí uveria boli jedno, vytvárali a zotrvávali v jednote, lebo iba tak budú presvedčivo svedčiť o Bohu. Nuž, ale vidíme, že Ježišovej prosbe sme nevyhoveli. Sledujeme mnoho rozdelenia všade navôkol: vo svete, v Cirkvi,                  v kresťanstve, v rodinách, vo vzťahoch, v politike, všade. V čom však spočíva podstata jednoty? Ježiš sa modlí, aby sme boli jedno, „ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe“ (Jn 17,21). Preto sa prizrime najprv na vzťahy medzi osobami Trojice.

Základná pravda našej viery nás učí, že veríme v jedného Boha v troch osobách. Ale čím to je, že tri  osoby, hoci sú od seba rozdielne, predsa nie sú to traja bohovia, ale iba jeden Boh? Čo túto ich dokonalú jednotu zapríčiňuje? Je to láska. Láska je ten princíp, na základe ktorého tri osoby Trojice tvoria tak dokonalú jednotu, že ani jedna osoba nie je viac než druhá, ale v božstve, sláve a v moci sú si rovní. Preto sú si rovní, že jeden druhého milujú maximálne ako sa len dá. Láska chce pre toho druhého len dobro, nehľadiac na vlastné výhody alebo nevýhody. A teda tri osoby presvätej Trojice sa milujú navzájom tak, že jedna osoba chce pre tú druhú len to maximálne dobro, maximálnu slávu, radosť a velebnosť, len  to maximálne šťastie. A pretože takýto postoj majú jedna osoba voči druhej navzájom, nikdy tam nemôže vzniknúť závisť, nespokojnosť alebo stav, že by jedna osoba bola viac Bohom, viac šťastnejšia než druhá. Vzájomná láska spôsobuje jedno veľké blaho a nepremožiteľné puto.

Ale odkiaľ máme takú istotu, že to tak funguje? Keď totiž Ježiš prichádza na svet, hovorí: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás“      (Jn 15,9). To znamená, takou láskou ako Ježiš miluje Otca a Ducha a ako Duch a Otec milujú Syna, tak veľmi nás miluje Syn. Teda, radšej On sa zriekne všetkej radosti a šťastia v nebi a stane sa smrteľným človekom, znášajúc náš ľudský údel, len aby sme sa my mohli dostať do Božej blízkosti v nebi, radšej On sa stane otrokom, len aby sme my nimi už nemuseli byť, radšej on sa stane červom posiatym ranami a zvolí si tú najtrpkejšiu smrť, len aby sme my mohli bezpečne dôjsť do neba. Pre seba si vybral to najťažšie a najhoršie, aby sme to my mali ľahšie. Na seba zabudol a dal sa úplne za nás, aby sme boli šťastní.

Len pár veršov pred touto modlitbou o pokoj a jednotu Ježiš dvakrát prikáže svojim učeníkom: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15,12), lebo „podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 14,35). On chce, aby sme sa aj my tak maximálne milovali, ako to robil On. Milovať blížneho tak, že chcem, aby ten druhý bol viac než ja, aby bol šťastnejší než ja, aby sa mu darilo viac než mne. Milovať tak, že ten druhý sa mi stane viac, než môj život. Veď „nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto dá svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13).

A teda objavili sme základný princíp jednoty – lásku, prostredníctvom ktorej sme spojení s Bohom i medzi sebou navzájom. Nenávisť, pýcha, posudzovanie, nevraživosť, hnev a ubližovanie si, to všetko rúca jednotu a ničí pokoj. Láska rozdelenia zjednocuje a bolesti lieči. To bolo na prvých kresťanoch tak oslovujúce: „Pozrite, ako sa milujú“, vkladá Tertulián do úst pohanom užasnutým z Kristovho posolstva. A dodáva: „Pozrite, ako sú jeden za druhého ochotní umrieť, kým tamtí sú ochotní skôr jeden druhého zabiť“, čo by sme mohli parafrázovať ako: Pozrite, akí sú jednotní, súdržní. Láska neznamená uniformitu, ale v rôznorodosti, ktorú vzbudzuje Boží Duch prijímať každého v snahe urobiť ho šťastným, skutočne šťastným.

Sami na to nemáme, preto zostal Ježiš vo sviatostiach s nami a dal nám svojho Ducha, aby sme na tejto ceste jednoty a lásky robili pokroky.

        Tak čo, kresťania? Skúsime vypočuť Ježišovu túžbu po jednote?

fr. Rafael Marek Tresa, OP