Text: Lk 21,25-28.34-36                                                      28. 11. 2021

Homília brata Reginalda, 1. adventná nedeľa, rok C

Začiatok dnešného evanjelia má eschatologický a apokalyptický ráz. Znamenia posledných čias vzbudzujú bázeň: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť.“ Prečo o tom Ježiš hovorí?

Jedna z reakcií na takéto texty – a to nielen v kresťanstve – spočívala v úzkostnom nastavení sa na určitý dátum, kedy by sa niečo také mohlo stať. Ale na inom mieste Ježiš hovorí, že nikto okrem Boha nepozná presný čas, kedy sa toto všetko udeje.

Preto je dôležité pozorne vnímať aj to, čo je v druhej časti evanjelia. Ježiš nás povzbudzuje: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ Nechce nás teda vystrašiť, ale nás povzbudzuje k postoju bdelosti, pripravenosti. Lebo vlastne aj tie znamenia, ktoré spomína, sú viac alebo menej aktuálne neustále.

Apokalyptická literatúra ako literárny žáner sa najčastejšie spája s obdobím ťažkých časov. Napríklad kniha Daniel, z ktorej sa tiež čítava v tomto období, pochádza z obdobia okolo roku 165 pred Kristom, keď kráľ Antiochus IV. Epifanes znesvätil chrám a pokúšal sa vnútiť Židom pohanské náboženské praktiky. Kniha Zjavenie apoštola Jána pochádza z obdobia okolo roku 95, keď boli kresťania prenasledovaní, pretože odmietali uctievať cisára. Slovo gréckeho pôvodu apokalypsa (ἀποκάλυψις) znamená odhalenie alebo zjavenie. Apokalyptická literatúra zvyčajne hlása posolstvo nádeje v symbolickom jazyku, ktorý nie je zrozumiteľný pre nezasvätených ľudí, takže je menej pravdepodobné, že by to vyvolalo hnev vládnucich autorít. Tento typ textov tiež odráža silný dualizmus – boj dobra proti zlu. Predstavuje dramatické vízie plné symbolov, ktoré si vyžadujú vysvetlenie. Dobové problémy pripodobňuje k pôrodným bolestiam, ktoré sú pri zrode väčšieho dobra. Dáva nádej pre tých, ktorí teraz trpia, ale cez skúšky smerujú k niečomu lepšiemu, k zavŕšeniu, dokonalosti a láske v Bohu.

Titul Syn človeka, ktorý použil evanjelista Lukáš, pochádza z Knihy proroka Daniela 7,13-14, kde Starec dní (Boh) dal v Danielovom videní tomu, kto sa podobá na Syna človeka, vládu a kráľovstvo, takže mu slúžili všetky národy, kmene a jazyky, jeho vláda je večná a jeho kráľovstvo nebude zničené. Titul Syn človeka má tú výhodu, že nemá žiadne militaristické konotácie, ktoré boli v Ježišovej dobe spojené s titulom Mesiáš. Ľudia vtedy očakávali, že Mesiáš príde a postaví armádu, vyženie Rimanov a znovu nastolí veľké Dávidovo kráľovstvo. V súvislosti so Synom človeka takéto očakávania nemali.

Možno tým najdôležitejším posolstvom dnešného textu je Ježišovo predstavenie dvoch radikálne odlišných spôsobov reagovania na znamenia, ktoré ohlasujú koniec ľudských dejín. Niektorí budú zmierať od strachu, pretože uvidia, že všetko, na čom postavili zmysel svojho života, sa rúca. Ale je možná aj iná, opačná reakcia, ktorú Ježiš predstavuje vo forme výzvy: vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, bdejte, lebo Syn človeka príde s mocou a veľkou slávou. S takým postojom môžu zase iní prežívať aj znamenia konca s postojom dôvery, s nádejou a radosťou, že to, do čoho oni vkladali zmysel svojho života a čo zostávalo vo veľkej miere skryté, sa začína vyjavovať vo svojej plnosti. A výzva k bdelosti znamená, že každý deň môžeme aj v malých veciach prispievať k tomu, aby sme zmysel svojho života nebudovali na veciach, moci, sláve, na závislosti od druhých, ale na vnútorných hodnotách evanjelia.

To neznamená, že by sme sa mali vyhýbať každodennému angažovaniu sa v tomto svete, pohŕdať pominuteľným a myslieť si, že sme stvorení len pre väčšie veci. Smerujeme do večnosti, ale cez zem.

Aj keď zmyslom eschatologických rečí je povzbudiť, nie sú lacnou útechou, odkrývajú náročnosť reality, v ktorej žijeme. Ježišovi záleží na tom, aby sme sa stávali stále vernejšími učeníkmi aj uprostred skúšok.

 

Reginald Adrián Slavkovský, OP