„Aj vy buďte pripravení.“ Táto Ježišova výzva sa považuje za zhrnutie dnešného evanjelia. Predchádza ju prisľúbenie: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.“

 

Prisľúbenia, kráľovstvo, nová zem, to, čo ani ucho nepočulo, ani oko nevidelo natoľko presahuje našu bežnú skúsenosť, že kým sa nás niečo z toho tajomstva nedotkne, môže sa nám ľahko stať, že Božiemu pozvaniu porozumieme zle, lebo na taký veľký dar nie sme pripravení.

O potrebe pripravenosti hovorí Ježiš v podobenstvách. Ponúka príbehy alebo obrazy, do ktorých sa môžeme bytostne ponoriť, nechať ich v sebe pôsobiť, a to nielen na náš rozum, ale aj na city a srdce, aby nami hýbali určitým smerom.

Výzva „Predajte, čo máte“ je predovšetkým výzvou k veľkodušnosti a dôvere. Netreba si to predstavovať tak, že máme hneď všetko predať. Ale skúste si v duchu predstaviť nejakú svoju obľúbenú vec a situáciu, keď vidíte, že tá vec by niekomu inému prospela oveľa viac. Predstavte si, že tú vec tomu človeku dávate. Bez potreby, aby vám bol zaviazaný, bez potreby chváliť sa tým. Len tak, z veľkodušnosti. A v dôvere, že aj vám sa dostane všetkého, čo budete potrebovať, vrátane občasnej núdze, ktorá nás niekedy môže o živote naučiť viac než akákoľvek cenná vec.

Výzvu k bdelosti prednáša Ježiš prostredníctvom obrazu sluhov, ktorí neskoro v noci čakajú svojho pána. Opäť tu nejde o to, aby sme menej spali. Spánok má v našom živote mnoho dôležitých funkcií. Ale skúste si predstaviť napríklad takúto situáciu: Blízky človek vám hovorí o tom, čo prežíva a čo je preňho dôležité. Vy však v hlave riešite napätú situáciu v práci alebo to, ako stihnúť všetko, čo vás ešte v ten deň čaká. A potom zistíte, že neviete, ako reagovať, pretože vaša pozornosť bola nasmerovaná inde. Počas dňa sa občas môžeme sami seba pýtať: zameriavam svoju pozornosť na to, čo je v tejto chvíli naozaj dôležité, alebo ju nechávam napospas náhodným podnetom, ktoré mnou potom hýbu tak, že môžem mať pocit, akoby môj život ovládali náhodné vplyvy zvonku či z môjho vlastného vnútra a ja som bol voči tomu  bezmocný?

Nasledujúci obraz je o hospodárovi a zlodejovi. Z neho je jasné, že k pripravenosti patrí aj zodpovednosť ako opak ľahostajnosti. Keď sme ľahostajní, nestaráme sa primerane o to, čo je dôležité, a ľahko sa stane, že nás nejaká situácia prekvapí ako zlodej a vezme nám naše ilúzie o tom, že všetko pôjde ľahko aj bez nášho pričinenia.

Veľkodušnosť, bdelosť a zodpovednosť znamenajú našu otvorenosť odvážne čeliť najmä tým prekážkam, ktoré sú v nás samých: svojim strachom, predsudkom, odsudzovaniu, neodpusteniu, rezignácii. Aj keď máme krásne vedomosti o Bohu a poznáme morálne prikázania, samo osebe nás to neurobí šťastnými, ani to nezabezpečí, že budeme konať správne. To, čo nami hýbe, je hlbšie než sú naše myšlienky a vedomosti vo forme informácií. Keď sme nadšení, práca nás baví a urobíme veľa dobrého bez pocitu nevôle a takisto bez ohľadu na odmenu. Keď máme niekoho radi, dokážeme veľa obetovať, ale nie kvôli prikázaniam alebo racionálnym dôvodom. Keby duchovný život stál iba na našej racionalite a na informáciách, ktoré o ňom máme, nikam by sme sa nepohli. Bolo by to, akoby sme mali prežiť tak, že naše dýchanie by bolo odkázané na racionálne dôvody, ktoré by sme si mali stále pripomínať. Ježišove výzvy preto môžeme brať skôr ako vzduch plný krásnych vôni, ktorého sa máme nadýchať a byť plní atmosféry, ducha, ktoré nám sprostredkúva.

Biblia je veľmi komplexný text. Neprelieva do nás duchovnú skutočnosť hneď. Až keď do experimentu s Bohom vložíme nielen svoj rozum, ale celý svoj život, vtedy sa prostredníctvom niekedy aj náročných skúseností posúvame na ceste zrelosti a múdrosti. Ktokoľvek číta Písmo pozorne a s otvoreným srdcom, môže tam nájsť to, čo ho osloví práve v jeho situácii a posunie ho ďalej na ceste pripravenosti pre Božie prisľúbenia.

 

fr. Reginald Adrián Slavkovský, OP