Hrdinom dnešného textu je mýtnik Zachej, bohatý muž malej postavy, ktorého ľudia nemali radi a považovali ho za hriešneho. Prečo Ježiš, keď prechádzal Jerichom, oslovil práve jeho? Okolo Ježiša bol veľký zástup a on dobre vedel, že ľudí tento jeho postoj k Zachejovi nahnevá a budú šomrať.

Keby sme tú situáciu mohli sledovať ako nestranní pozorovatelia, museli by sme sa naozaj čudovať. Ježiš sa zachoval úplne ináč, než by sa dalo očakávať z hľadiska dobovej situácie a podľa kritéria, ktoré je silné dodnes: Čo na to povedia ľudia? Vystupoval ako duchovný učiteľ a rešpekt a pozornosť si iste získal aj tým, že jeho pôsobenie bolo spojené s mocou: uzdravoval, nasýtil hladných, dokonca vzkriesil mŕtvych. Samozrejme, v dave mohli byť, ako to býva aj dnes, mnohí takí, ktorých iba priťahovali senzácie, iní, trápení chorobami, vycítili možnosť nechať sa uzdraviť a iste tam boli aj mnohí zbožní a hĺbaví Židia, ktorí v sebe nosili otázky o svojej viere, na ktoré dovtedy nemali odpovede a tušili, že tento múdry učiteľ by do nich mohol vniesť viac svetla. Možno práve niekoho z nich si mohol Ježiš vybrať, aby mu venoval väčšiu pozornosť. Najmenej pravdepodobným kandidátom na stretnutie s Ježišom vo svojom dome bol z tohto vonkajšieho pohľadu asi práve Zachej. Prečo by mal Ježiš riskovať svoju povesť a venovať toľko pozornosti práve jemu?

Pre Ježiša však tým najdôležitejším nie je vonkajší pohľad, ale pohľad do vnútra, tam kde očami nevidíme a kde citlivé srdce môže nanajvýš niečo vytušiť, ako keď matka aj z drobných náznakov rozpozná, že v jej dieťati, hoci už aj dospelom, sa niečo deje. Toto Ježiš naznačil v podobenstve o márnotratnom synovi a milosrdnom otcovi. Vo fáze návratu domov mladší syn navonok vyzerá ako troska, bezdomovec, človek, ktorý sa nemá čím pochváliť, lebo vo všetkom zlyhal. Ale v jeho vnútri sa už otvorila ochota k podstatnej zmene, hoci navonok sa ešte nedá overiť. A naopak, jeho starší brat bol navonok úplný vzor synovskej oddanosti, lenže v jeho vnútri zostávali potlačené túžby, závisť, hnev, a on nemal odvahu sa s nimi konfrontovať. A tak je to aj tu. Ježiš vidí to, čo sa v Zachejovom srdci ešte len rodí, čo potrebuje podporu a na čo zatiaľ nemá dosť odvahy: aby sa jasne rozhodol a zmenil svoj život. Stačila však malá Ježišova ústretovosť a Zachej s radosťou vykročil tým smerom, o ktorom už predtým veľa rozmýšľal, lebo sa mu stále viac zdal oveľa pravdivejší a hodnotnejší než to, čo žil dovtedy.

V kontexte celého Ježišovho prístupu však aj tento príbeh treba dorozprávať. Ježiš šiel do Zachejovho domu a dav šomral. Zmyslom príbehu nie je povedať, že Boh si niekoho tajomne vyvolí a iných zavrhne. Bohu záleží na každom človeku. To len my s malým srdcom máme tendenciu vidieť to tak, že keď Ježiš Zacheja vyzdvihol, inými pohrdol. Rozhodne nie. O tom krásne hovorí prvé čítanie z Knihy Múdrosti: „…zmilúvaš sa nad všetkými, veď všetko môžeš … miluješ všetko, čo je, a nepohŕdaš ničím, čo si vytvoril.“ Boh veľmi túži po tom, aby sme rástli v láske. A všade, kde tento rast ešte len začína klíčiť, dokonca aj tam, kde vonkajšie prejavy hovoria zdanlivo o opaku, ponáhľa sa na pomoc a ponúka silu svojho svätého Ducha, ako sme to počuli v závere 1. čítania: „Tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom…“

Teraz jasnejšie vynikne aj záver evanjeliového úryvku: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ Ostatnými v príbehu Ježiš nijako neopovrhoval ani sa ho nedotklo ich šomranie. Zmyslom jeho postoja bolo ukázať, že Bohu veľmi záleží na každom aj vtedy, keď sa to nám vôbec nezdá pravdepodobné, keď si dokonca myslíme, že ten človek je na úplne zlej ceste. Nech je nám Zachej inšpiráciou nebáť sa vyjsť zo svojich zabehaných koľají smerom k úprimnejšiemu prežívaniu života a učiť sa dôverovať, že Bohu záleží na každom.

 

fr. Reginald Adrián Slavkovský, OP