Text: Lk 3, 1-6

Keď sa každý advent stále znovu pozeráme na Jána Krstiteľa, tento muž nám vôbec nemusí prísť blízky. Určite to nebude len tým, ako vyzeral (oblečený do odevu z ťavej srsti) a čím sa živil (kobylkami a lesným medom). Predovšetkým Jánove životné posolstvo nás môže „dvíhať zo stoličky“. Na naše pomery možno veľmi čierno-bielo chce „každú dolinu vyplniť“, „každý vrch a kopec znížiť“.

 

Nenecháva žiadny priestor pre polovičné riešenia a dobrý kompromis: takú do polovice vyplnenú dolinu, či taký pekne zarovnaný kopec… Radikálne je aj jeho nasledujúce kázanie: farizeji a saduceji si vypočujú, že sú „hadím plemenom“, a že sa nemôžu spoliehať na svojho otca Abraháma, ale majú najmä žiť ako jeho deti.

Čo však vlastne znamená to Jánove „vypĺňanie dolín“ a „znižovanie kopcov“? Klasický, mierne moralizujúci výklad by znel, že nadutý má, jednoducho povedané, „vyfučať“ a ľudia dobití, ubiedení a menejcenní naopak „povyrásť“ tým, že svoju hodnotu ukotvia na dobrých základoch Božej lásky. V skutočnosti však vyrovnávanie chodníkov je predovšetkým narážkou na východ Izraelitov z Egypta, po ktorom nasledovalo dlhé putovanie po púšti. Ján Krstiteľ svojím odchodom do judejskej púšti zavŕšil putovanie ľudu Starej zmluvy smerom k definitívnej Božej zmluve v Ježišovi Kristovi.

Ako každý dobrý prorok, Ján Krstiteľ ohlasoval obrátenie. Na jeho znak sa ľudia nechávali Jánovi krstiť v Jordáne. O aké obrátenie však šlo? V prvom rade čistota, ku ktorej sme Jánom vyzvaní aj my, neznamená prvotnú nevinnosť, či bezhriešnosť. Vidíme predsa, že človek aj po obrátení, až na niekoľko príkladov veľmi svätých ľudí, ďalej hreší. V skutočnosti ide o čistotu v podobnom zmysle, ako sa o nej hovorí v chémii. Ak nám chemik povie, že ide napríklad o čistý draslík, znamená to, že takáto látka nemá žiadne iné prímesi. Ak nám znalec drahých kovov povie, že držíme v rukách čisté zlato, myslí tým, že nie je falošné. Čisté srdce, ku ktorému nás Ján pozýva, je srdce odvrátené od všetkých modiel, úplne obrátené k Bohu. Druhý sv. Ján – evanjelista – nám ako prvú vetu svojho evanjelia napísal: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha.“ Dá sa to preložiť aj tak, že Slovo bolo obrátené k Bohu. Bolo teda nasmerované na Neho, čo je podstata pravého obrátenia – byť nasmerovaný na Boha aj keď človek ešte hreší.

Ďalej sa od Jána dozvedáme, že toto očisťovanie nie je predovšetkým našou prácou. Nemáme ho totiž celkom v dosahu. Je to dielo Božie. Aby nás očistil, hovorí Ján Krstiteľ, Boh nás naplní Duchom Svätým, a tak „každé telo uvidí Božiu spásu.“ Nechajme ho teda konať a s radosťou prijmime tento Boží dar.

Samuel Peter Lovás, OP