Mohlo by sa zdať, že Božie povolanie pre nás spočíva v nejakej „vrodenej túžbe“ v srdci človeka. Ľudia, povolaní do rehole či kňazstva, majú podľa takéhoto zmýšľania už od narodenia v sebe túžbu po zasvätení a vstupom do rehole alebo seminára „uskutočňujú svoje najhlbšie túžby“.

Niekto iný by si, naopak, mohol myslieť, že povolanie nasledovať Krista je vecou osobného rozumového rozhodnutia. Sadnem si, poctivo zvážim pre a proti konkrétneho Cirkvou uznaného životného stavu a podľa toho sa rozhodnem. Povolanie k zasväteniu je podľa stáročného učenia Cirkvi „vyšším spôsobom života“, takže rozumovým uvažovaním takto zmýšľajúci človek dospeje k výberu tejto cesty, aby s väčšou istotou spasil svoju dušu.

 

Čo však o povolaní hovorí dnešné evanjelium? Povolanie oboch dvojíc bratov je v prvom rade očividnou Kristovou iniciatívou. Sv. Matúš píše, že Ježiš ich „videl… a… povolal“. Božia milosť vždy predchádza naše konanie aj našu nevšímavosť tým, že priťahuje naše srdcia. Celý kresťanský život je výsledkom milosti a nedá sa redukovať na výpočet objektívnych faktorov, či len našu aktivitu. Povolanie, predovšetkým kňazské a rehoľné, je hlbokým tajomstvom. Nedá sa pochopiť iba prostredníctvom rozumu alebo vonkajších znamení. Tie majú svoju hodnotu len vtedy, ak sú sprevádzané hlbokou vnútornou inšpiráciou. Priťahovaním Božej milosti.

Sv. Tomáš Akvinský k tomu hovorí: „Hoci vo všeobecnosti môžeme povedať, že pre človeka je lepšie žiť v zdržanlivosti ako vstúpiť do manželstva, nič nebráni tomu, aby bolo manželstvo lepším pre konkrétneho človeka.“ Inými slovami, rehoľné sľuby môžu byť objektívne lepšie, nie sú však dobré pre tých, ktorí nemajú po nich túžbu od Boha.

Na druhej strane, povolanie nie je ani nejakým „hľadaním sa“ či premýšľaním, čo chcem ja. Pre nájdenie autentického povolania človek potrebuje počúvať Ducha Svätého a nielen svoje vlastné túžby. Pravá láska k Bohu namiesto toho, aby sledovala výlučne túžby svojho srdca, vedie k prijatiu kríža. A to je druhá vec z povolaní v dnešnom evanjeliu: štyria učeníci, aby mohli nasledovať Ježiša, „zanechali siete… loď i svojho otca“. Povolanie zo svojej podstaty totiž vyžaduje zriekanie a obetu. Aby sme takto nasledovali Krista v povolaní, ktoré nám dáva, nech nám pomáha všemohúci Pán.

fr. Samuel Peter Lovás OP