V evanjeliu sú dva vrchy, ktoré sú navzájom prepojené ako dve dejstvá jednej drámy. Vrch blahoslavenstiev a Kalvária. Ten, ktorý vyšiel na prvý vrch hlásať blahoslavenstvá, musel nevyhnutne vystúpiť aj na ten druhý, aby životom dokázal to, čo kázal. Často sa unáhlene hovorí, že reč na vrchu (blahoslavenstiev) predstavuje „podstatu kresťanstva“. Ak však bude ktokoľvek žiť podľa blahoslavenstiev, rovnako na seba privolá nenávisť sveta. Reč na vrchu nemožno oddeliť od Pánovho ukrižovania. V hodinu, kedy Pán predniesol blahoslavenstvá, podpísal si rozsudok smrti. Všetci chceme byť blahoslavení, teda šťastní, ale Ježišova cesta k šťastiu je v úplnom protiklade k ceste sveta.

Jeden zo spôsobov, ako si zaručene popudiť ľudí proti sebe, je odmietnuť „ducha“ sveta. Svet má svojho ducha s vlastnými ideálmi, vyjadrenými heslami ako: „Žijeme len raz!“, „Uži si život naplno!“, „Kto sa to kedy dozvie?“, „Načo je sex, ak nie pre potešenie?“ Kto tieto ideály odmietne, stane sa nepopulárnym. Pre blahoslavenstvá si Pán vybral osem obľúbených pojmov sveta, a to je „istota“, „pomsta“, „smiech“, „popularita“, „odplata“, „sex“, „ozbrojená moc“ a „pohodlie“ a stavia ich na hlavu. Tým, ktorí hovoria: „Nemôžeš byť šťastný, ak nie si bohatý,“ Pán odpovedá: „Blahoslavení chudobní v duchu.“ Tým, ktorí vravia: „Nedovoľ, aby ti to zobrali,“ Ježiš povie: „Blahoslavení tichí.“ Tým, čo hovoria: „Smej sa a svet sa bude smiať s tebou,“ Pán povie: Blahoslavení plačúci.“ Ktorí vravia: „Ak ťa príroda obdarila sexualitou, musíš ju slobodne užívať, inak budeš frustrovaný,“ Pán odpovedá: „Blahoslavení čistého srdca.“ Iní povedia: „Usiluj sa byť populárny a slávny.“ Pán im vraví: „Blahoslavený ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť.“ A tým, ktorí hlásajú: „V čase pokoja sa pripravuj na vojnu,“ Pán odpovie: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj.“

Kristus odmieta lacné klišé, o ktorých sa robia filmy a píšu romány. Radí ovládnuť túžbu po ekonomickom dostatku a nebudovať šťastie na materiálnych veciach, ktoré sú mimo duše. Odporúča ovládnuť vášnivý sexuálny pud a nenechať sa ním ovládnuť. Odmieta falošné blahoslavenstvá, v ktorých šťastie závisí od sebarealizácie, neviazanosti, pohodlia alebo od hesla: „Jedz, pi, zabávaj sa, lebo zajtra zomrieš,“ pretože prinášajú vnútorný chaos, nešťastie, falošné nádeje, úzkosť a nepokoj.

Kľúčom k porozumeniu blahoslavenstiev je to, čo Ježiš hovorí za nimi: spôsob, akým používal dva výrazy: „Počuli ste, že bolo povedané“ a následné: „No ja vám hovorím.“ Keď povedal: „Počuli ste,“ mal na mysli to, čo ľudské uši počúvali po stáročia a dodnes počúvajú, počínajúc Mojžišovým Zákonom, Budhom, či Konfuciom s ich pravidlami, ako sa stať miernym a zdvorilým človekom, až po dnešných etických hlásateľov tolerancie a pokoja ako najvyšších ľudských hodnôt. Na toto všetko Kristus hovorí svoje: „Počuli ste.“ „Počuli ste, že bolo povedané: Nezabiješ! či Nescudzoložíš!“ „No ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ Ježiš vstupuje do duše, priamo k myšlienke, a už aj túžbu po hriechu označuje za hriech. Ak je zlé urobiť nejakú vec, je zlé o nej už aj premýšľať. Nečakal, kým zlý strom prinesie zlé ovocie. Predchádzal zasiatiu zlého semena, aby nám tým povedal: „Nečakaj, kým sa tvoje skryté hriechy prejavia v nerestiach alebo psychózach, či neurózach. Zbav sa ich už v zárodku: kajaj sa.“

Blahoslavenstvá nemožno brať osamotene: nie sú ideály, ale tvrdé fakty a skutočnosť, kde šťastie nemožno oddeliť od kríža. Kristus nás nimi učí ukrižovať samých seba: milovať tých, čo nás nenávidia, odpúšťať, žehnať tých, čo nás preklínajú. Víťaziť dobrom nad zlom, žiť čisto už vo svojom vnútri a nemať plné ústa slobody, kým v našom srdci chýba spravodlivosť, pravda a Božia láska ako podmienky pravej slobody. Odmietnuť niekedy aj dovolené radosti, aby sme ukrižovali svoj egoizmus – toto všetko v nás odsudzuje na smrť nášho „starého človeka“. Nebo je šťastie, ale človek nemôže mať dve nebesia: jedno skutočné a jedno náhradné na zemi. Na vrchu blahoslavenstiev Kristus nabádal ľudí, aby sa dali ukrižovať na kríži sebazaprenia, na Kalvárii sám tento kríž objal. Aj keď tieň kríža padne na Golgotu až o tri roky neskôr, Ježišove srdce zatienil už v ten deň, keď kázal o tom ako dosiahnuť šťastie.

fr. Samuel Peter Lovás, OP