Slová dnešného evanjelia nám ponúkajú radostnú nádej a istotu. Istotu v tom, že ak budeme počúvať Kristov hlas a otvoríme si srdce pre jeho slová, dá nám večný život a nikto nás nevytrhne z jeho ruky. Je to prísľub, ktorý nám môže dať jedine Boží Syn. Zachovávaním slov Pána Ježiša, máme totiž účasť na Božom živote. Ten spôsobuje, že sa stávame novým človekom a meníme i svoj pohľad na náš vlastný život. Mocou Ducha Svätého sa učíme nanovo vidieť naše vzťahy, seba a svet okolo nás v pravde evanjelia. Preto jedinou, pravou hodnotou sa má stať pre nás účasť na živote Ježiša Krista, ktorý vraví: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6)
Pán Ježiš v evanjeliách často využíva symbol ovce alebo baránka. Tieto obrazy boli blízke ľuďom a mentalite tej doby. Okrem toho symbol ovečky sa väčšinou spája s pokorou a poslušnosťou. Používa ho i svätý Ján Zlatoústy, keď hovorí: „Pokiaľ budeme baránkami, zvíťazíme. Akonáhle sa z nás stanú vlci, prehráme, lebo sa nám už nedostane pomoci od Pastiera, ktorý nepasie vlkov, ale len baránkov.“ Pre kresťana je preto dôležité dennodenné spoznávanie Ježiša krista, jeho slov, postojov, celkovo naučiť sa žiť v Božej prítomnosti. Lebo pohľad na kresťana, ktorý sa správa ako vlk a využíva vlčie prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov je určite tragický. Naučiť sa odovzdanosti do Božej vôle, nie je pre nás hriešnych však vôbec jednoduché a ľahké. Tento svet sa k nám bude neustále lákavo prihovárať. Ak je naša viera slabá, bude nás tento hlas stále rozptyľovať a odvádzať od Boha. Potom sa veľmi ľahko môže stať, že sa opäť začneme sústrediť iba na seba, svoje schopnosti a realizovať vlastné životné predstavy. Opačný proces nastane až vtedy, keď si radikálne zvolíme Ježiša Krista za svojho Pastiera. Prítomnosť Pána Ježiša v našom dennom živote sa tak stane našou účasťou na jeho Láske a poslaní. Doslova to bude každodenné stretnutie s milujúcou Prítomnosťou, ktorá nám ponúka evanjeliové talenty pre naše dobro. Svätý Pavol to výstižne zhrnul do slov, v Bohu žijeme, hýbeme sa a sme. (porov. Sk 17, 28)
Toto odovzdanie sa do rúk Dobrého pastiera, nebude možné bez zbavovania sa toho, čo nás robí neslobodnými. Keď apoštoli chceli ísť za Kristom, museli zanechať všetko. Voľba Ježiša Krista ako najvyššej hodnoty, predpokladá aj náš súhlas, aby nás on sám formoval a viedol. Veď veríme, že iba Kristus v nás môže opäť očistiť hriechom poškvrnený obraz Božieho dieťaťa. Nepatríme tomuto svetu, ale Ježišovi Kristovi! Zvoľme si preto cestu životom s Dobrým pastierom a hľadajme čo je hore, kde na nás čaká milosrdný, nebeský Otec.