Nepoškvrnené počatie Panny Márie
Po objavení najstarších stôp človeka v Afrike písali v novinách: „Eva bola černoška“. Lenže archeológia nám neodpovie na otázku, aký bol prvý človek. Ak chceme poznať prvú ženu Evu, viac než archeológia nás naučí Mária, Ježišova matka. V náuke o nepoškvrnenom počatí Cirkev učí, že Mária bola pri počatí, v živote svojej matky svätej Anny, uchránená od dedičného hriechu. Boh otec v Márii pripravil pre svojho syna matku, ktorá bola preňho dôstojným príbytkom. Cez archanjela Gabriela ju však požiadal o jej slobodný súhlas s jeho plánom.
Nepoškvrnené počatie nám predstavuje originálnu, pôvodnú podobu človeka, ktorá ostala v Márii neporušená. Čiže Mária bola v takej životnej situácii ako prvá žena Eva, nedotknutá hriechom. Obe stoja pred otázkou prijať alebo odmietnuť Boží plán. Eva cez neposlušnosť sa stala pre seba a pre celé ľudstvo príčinou smrti. „Had ma naviedol a jedla som“ (Gn 3, 13). Mária cez svoju poslušnosť sa stala pre seba a pre celé ľudstvo príčinou spásy, čiže záchrany človeka od večnej smrti. Súhlas Márie: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38), priniesol záchranu sveta.
V nepoškvrnenej Márii poznávame, že ľudské dejiny nie sú iba súčtom pádov, ale aj drámou slobody. Ľudský súhlas alebo nesúhlas s ponukou Boha. Byť dospelým a skutočne slobodným znamená rozhodnúť sa povedať „áno, nech sa mi stane” láske, ktorá nenúti, ale ponúka to najlepšie. My sme sa narodili so zranenou slobodou, dedičným hriechom, ktorý sa najzreteľnejšie prejavuje v túžbe pochybovať a povedať „nie“ Božej ponuke.
Mária neodporovala, ale uverila. Buďme ako Mária, nemyslime iba na seba, ale jednoduchosťou Božích detí poznávajme sa a prijímajme s Božou nežnosťou.
fr. Šimon Ján Tyrol, OP
