Premenenie Pána Lk 9, 28-36

„Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.“

Vrch Tábor musel byť dobre známy všetkým apoštolom. Môžeme si položiť otázku, prečo evanjelisti neuvádzali jeho názov?

Môže to byť aj preto, aby ukázali, že vrch, na ktorom sa dokonalo premenenie Pána je „nový Sinaj“. Ako na Sinaji Boh zjavil svoju slávu Mojžišovi, tak aj tu je zjavená sláva Boha, ktorý odkazuje na svojho milovaného Syna.

Na tento vrch idú iba traja vybraní apoštoli, Peter, Jakub a Ján, aby sa spolu modlili. Počas modlitby nastupuje Premenenie Ježiša. Lukáš pripomína, že modlitba vedie človeka k premeneniu. Ale rovnako Lukáš dodáva, že aby v človeku došlo k premeneniu, je potrebná námaha. Táto námaha má neobyčajnú hodnotu, môže rozjasniť všetky temnoty, ktoré človek prežíva.

Spoločníkmi premeneného Ježiša sú Mojžiš a Eliáš, starozákonní proroci, ktorí mali predchádzať príchodu Mesiáša (por. Mal 3, 23-24). Oni potvrdzujú, že práve Ježiš je očakávaným Mesiášom. Pri čítaní Lukášovho opisu môžeme mať pocit, že od prorokov vyžaruje Kristovo svetlo. Apoštoli ich môžu zazrieť, lebo sa ocitli v žiare jeho slávy. Rozprávajú sa s Ježišom o jeho odchode, ktoré sa udiať v Jeruzaleme. Je zaujímavé, že Lukáš opäť nadväzuje do starozákonných udalosti. Podobne ako v odchode z Egypta, tak aj v odchode Ježiša je použité grécke slovo exodos. Je nám teda predpovedaná nová pascha, nový, posledný prechod z otroctva do slobody.

Na konci Premenenia Krista, „keď Mojžiš i Eliáš odchádzali“ (Lk 9, 33)  chcel Peter všetko zadržať, aby mohol naďalej  nazerať do nebeskej slávy majstra, preto ponúka postavenie troch stánkov. V starom zákone je často reč o dvoch stanoch, v ktorých býva Boh: sú nimi Zákon a Proroci. Teraz však Peter hovorí o troch stánkoch, keď túži, aby na zemi rovnako prebývala sláva Krista. Lukáš poznamenal, že Peter nevedel čo hovorí. Nie je možné totiž zadržať na zemi slávu Boha. Oveľa dôležitejšie je to, že na zemi nie je potrebné stavať dva, či tri stánky. Ako píše autor listu Hebrejov: „Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, Heb 9, 11“. Teda v osobe Krista sa sústreďuje všetko, On je centrom všetkého.

Keď Peter hovoril o stavaní stánkov, zjavil sa oblak, ktorý zakrýval Ježiša spolu s Mojžišom a Eliášom. Izraelitom sa oblak vždy spájal so slávou Boha. Je to práve oblak, ktorý zakrýva tieňom Pannu Máriu pri Zvestovaní (por. Lk 1, 35). Oblak vzal Ježiša z pred očí apoštolov v čase jeho nanebovstúpenia (por. Sk 1, 9). Oblak rovnako odkrýval a napĺňal  stánok stretnutia, keď Izraeliti putovali cez púšť (por. Ex 40, 34n). Z oblaku na vrchu Tábor zaznel učeníkom hlas, ktorý im zjavuje, že Ježiš je milovaným synom Božím (por. Lk 9, 35). Udialo sa slávnostné zjavenie tajomstva Krista, ktorému majú učeníci byť poslušní. Majú počúvať jeho hlas. Po týchto slovách zostáva Ježiš sám, čo zdôrazňuje sv. Lukáš. Odkazujúc, že učeníci nemajú počúvať nikoho okrem Ježiša.