Turíce sú sviatkom dôvery (Jn 20, 19-23)

Posledné mesiace vládne vo svete rezignácia, strach a nedôvera. Koronavírus Covid 19, na ktorý ochorelo vo svete päť a pol milióna ľudí a zomrelo okolo tristopäťdesiat tisíc, nám prevrátil hodnoty, na ktorých sme dlho stavali. Ľudstvo pochopilo, že musí niečo zmeniť vo svojom správaní. Mnohí si kladú otázku. Ako to bude ďalej? Či budem zdravý? Či budem mať prácu? Ako budem splácať svoje záväzky?

Aj dnešné evanjelium začína v atmosfére strachu a znechutenia. Vidíme tu malú skupinku Ježišových priateľov. Zo strachu sú schovaní za zatvorenými dverami. Stratili všetku odvahu. Ježiš je mŕtvy. Zdá sa, že Ježišova vec stroskotala. Sami sú v koncoch. Pritom všetku svoju nádej vkladali na Ježiša. Pozorujeme malú skupinku ustráchaných ľudí, ktorí nevedia ako ďalej. Vo chvíli sa však všetko zmení. Zmŕtvychvstalý Ježiš sa nečakane objaví v ich strede: „Pokoj Vám! Prijmite Ducha Svätého“. Akoby jedným úderom je všetko ináč. Strach je preč. Objavuje sa radosť a dôvera. Učeníci vedia, že ich život má zmysel.

Ježiš dáva svojim učeníkom veľkú úlohu: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“. A oni idú ohlasovať celému svetu radostnú zvesť o Ježišovi. Bola to skupinka len pár jednoduchých ľudí, rybárov, ktorá stojí pred obrovskou úlohou. Ako to majú zvládnuť? Začnú ohlasovať a zrazu pocítia v sebe neslýchanú silu. Učeníci vedia, že On je s nimi. Jeho Duch ich posilňuje. To sú vlastne Turíce- jeho Duch dodáva odvahu proti strachu, jeho Duch dodáva nádej a dôveru proti všetkej rezignácii, jeho Duch dáva vieru proti pocitu, že všetko bolo zbytočné.

Dnešné evanjelium nám veľa môže povedať aj do nášho strachu z budúcnosti, do dnešnej rezignácie, do dnešnej únavy. Neponúka nám iba nejaký lacný optimizmus. Zmŕtvychvstalý Ježiš, ktorý stretáva svojich učeníkov, má na svojom tele hrozné znaky umučenia. Ukazuje im svoje ruky a bok. Ježiš nám nesľubuje, že nás uchráni od sklamaní a neúspechu. Sľubuje nám však, že v týchto situáciách bude s nami. Ježiš nezamlčuje utrpenie, ani nehovorí, že nás od neho ochráni. Takisto nesľubuje, že zabráni, aby nás postihli problémy. Ježiš nám sľubuje svoju blízkosť, svoju pomoc, svojho Ducha Svätého.

Ježiš aj nás posiela do sveta so všetkými jeho veľkými problémami a protikladmi. Ako jeho učeníci vtedy aj my máme dôverovať, že jeho Duch stále pôsobí a že aj dnes môže ľudí motivovať k dobrému. Máme dôverovať, že jeho Duch môže aj dnes spôsobovať nečakané zázraky. Sláviť Turíce preto znamená mať dôveru. Mať dôveru, že tento svet nie je hračkou v rukách nejakých slepých mocností, ale že je svetom, v ktorom pôsobí jeho Duch. Mať dôveru znamená, že sa vyplatí v tomto svete žiť , pracovať a starať sa o jeho budúcnosť.

Turíce nás teda vyzývajú k dôvere. Môžeme počítať s dobrými silami, ktoré Boh vložil do našich rúk. A potom nás Turíce vyzývajú ku konaniu, k činu, lebo dnes sa rozhoduje o tom, ako bude vyzerať svet zajtra. Koronavírus nám položil množstvo nepríjemných otázok. Aký svet zanecháme nasledujúcim generáciám? Môžeme aj naďalej plytvať surovinami našej Zeme a tak ničiť zdroje obživy našim potomkom? Nemali by sme sa snažiť, aby práca bola spravodlivejšie rozdelená? Môže byť ekonomický rast a miera zisku najvyššou hodnotou? A mnoho iných…

Ako kresťania nemáme magický kľúč, ktorý vyrieši všetky problémy. Môžeme však mať istotu, že Duch Boží pracuje na tejto zemi, v ľuďoch, v nás všetkých. Toto presvedčenie zahŕňa v sebe našu ochotu- nechať sa ním neustále pohýnať. Turíce sú sviatkom dôvery. Boží Duch napĺňa zem. Nemáme dôvod na beznádej a rezignáciu. Nemáme však tiež žiadne právo na spokojnosť, ktorá všetko ponecháva tak, ako je. Poďme sa pohnúť!

                                                                               fr. Stanislav Peter Vavrek, OP