Čo máme robiť?

Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja.“

Bratia a sestry, aj my žijeme v očakávaní a spolu so zástupom ľudu okolo Jána Krstiteľa sa pýtame : „Čo máme robiť? „

 

Čo očakávame? Myslím, že to všetko veľmi vystihli texty 1. adventnej nedele Lk 21, 25-28. 34-36. ..“Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet… Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. … Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“

Čo máme robiť? Minulú nedeľu v evanjeliu nás Ján Krstiteľ ako hlas volajúci na púšti vyzval na pripraviť cestu Pánovi výzvou na pokánie. Ján K. odišiel na púť a žil tam ako beduíni. Žije na púšti oblečený do ťavej srsti a to znamenalo  porušenie židovského predpisu o čistote. Ján nevyšiel na púšť hneď kázať. Predovšetkým vyšiel nájsť sám seba, tak ako to urobil Ježiš predtým, ako vstúpil do verejného účinkovania. Ján na púšti našiel sám seba, všetky svoje dary a bohatstvá, z ktorých až následne išlo jeho kázanie.

Ján Krstiteľ neprišiel do púšte preto, aby mal pokoj od sveta a každodenných starostí. Odišiel preto, aby mal od sveta odstup. Ľudia sú z jeho slov nadšení. „Pripravte cestu Pánovi“ sú slová určené všetkým, ktorí už rezignovali. Majú nám povedať, že to podstatné v našom živote môže ešte len začať. Ján Krstiteľ vstupuje aj do tohto času s výzvou začať život nanovo. Je neodbytný, pravdivý a sám žije to, k čomu vyzýva aj nás.

Z úst Jána Krstiteľa počujeme dva krát v dnešnom evanjeliu slova rozdeľte sa a ako príklad košele a jedlo. Ďalej pokračuje a dáva niektoré konkrétne rady čo robiť podľa stavu a možností.

„Prinášajte teda ovocie hodno pokánia… Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa.“ Lk 3, 8-9

A čo bude ďalej? Ďalej bude pokračovať príbeh svätých. Chceš byť aj ty svätý/á? Áno, chcem… ale mnohé mi chýba.

Nie je dôležité ako sa napokon táto túžba naplní, akými skutkami a formou, ale to, že táto túžba JE. Chcenie stať sa svätým, je základný atribút, ktorý sa počíta. Kto má Ježiša Krista, má Svetlo, má život, má lásku a napreduje po ceste svätosti, pretože mu On sám svieti na cestu,
upravuje mu chodník, ukazuje cestu, vedie jeho srdce ako sa má správať k ostatným, napĺňa láskou k iným.

Chrám boží – kostol má byť otvorený neustále a má pozývať….k modlitbe …k stretnutiu. Dom môjho Otca je domom modlitby.  Chrám má byť k dispozícii ako útočište, ako pevnosť, ako hrad, ako studnica útechy, ako azyl. Ako miesto, kde sa prídeme podeliť o radosť…

Ježiš Kristus prijíma hriešnikov, opustených, je studnicou opovrhnutých. Vari on niekoho odsúdil? Alebo hodil do niekoho kameňom? Či opovrhol hriešnicou pri studni? Miloval a miluje všetky duše večnou láskou, ktorá prijíma, objíma, bezhranične odpúšťa. A tak už viem čo urobím, vstanem a pôjdem …

fr. Tadeáš Alexander Horváth, OP