Bratia a sestry, dnešná nedeľa radosti nám ponúka nádherné texty.

Zábudlivý

V jednom napísanom príbehu môžeme nájsť „ istá žena bola presvedčená, že sa jej zjavuje Boh. Išla sa poradiť k biskupovi. A ako skúšku biskup vymyslel: „Pri najbližšej príležitosti ho požiadajte : Prosím, vyjav mi všetky hriechy biskupa.

Ak ten, čo sa vám zjavuje, je naozaj Boh, povie moje hriechy. “O mesiac neskôr sa biskup spýtal ženy: „ „Opäť sa vám zjavil Boh? „ „Myslím, že áno.“ „A spýtala ste sa ho na moje hriechy?“  „Samozrejme.“ „Čo vám odpovedal?“ „Boh my povedal: „Choď k biskupovi a oznám mu, že som všetky jeho hriechy zabudol.“

Boh chce človeka zachrániť. To skôr niekedy človek človeka, často aj seba samého odsudzuje. Boh dokáže človeku odpustiť. To skôr my máme na hriechy susedov alebo vlastné širšiu pamäť ako počítač. Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Neodpustiť sebe a sebe navzájom, odsúdiť seba a iných sme schopní len my sami. Záleží len a len na nás. Ak si spytujeme svedomie, a svoje hriechy ľutujeme, vyznávame Bohu aj brat bratovi – sestre. Jak 5,16 Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.  A On už na naše hriechy zabudol.

 

Spoločenstvo

Ak trojičný spôsob života Boha hovorí o tom, aký je skutočne Ježiš, a Ježiš zase zjavuje to, aký je Boh, ktorý neváha vstúpiť do života iného, aby ho vytiahol, naplnil a oslávil, potom má náuka o Trojici zásadný význam pre život kresťanov.

Akého Boha prijímajú ľudia, takými sa napokon stávajú sami. A platí to aj naopak, akými sú ľudia, tak vnímajú Boha Ak Ježiš hovorí o Bohu ako o svojom Otcovi a sám o sebe ako o Synovi, potom hovorí o zásadnej veci – a tou sú vzťahy. Tvrdenie že človek spoznáva svoje „ja“ iba vo svojom „ty“, sa môže uplatniť iba za predpokladu, že Boh stvoril človeka ako bytosť, ktorá životne potrebuje žiť vo vzťahoch. Ak je človek stvorený na Boží obraz / Gn1,27/, a zároveň bytostne túži po vzťahoch, pretože len v nich môže ako v zrkadle vidieť svoju vlastnú tvár, potom takým – a teda vzťahovým – musí byť aj Boh. A vzťahovosť nie je možná bez spoločenstva osôb. To je aj dôkazom toho, že kresťania naozaj neveria v úzkoprsého monoteistického osamoteného Boha.

Lockdown – zákaz vychádzania – odstup a izolácia

Doba, ktorú teraz prežívame a čelíme je pre každého z nás veľkou výzvou a skúškou zároveň. Až v úplnej samote -izolácii – pútnik pochopí, čo znamená, že v ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Dýchame ho, sme v ňom ponorený a On si nás tvaruje, tak ako prudká voda telo pstruha, tu s človek stáva Božím obrazom, tvarovaným prostredím. Rybu tvaruje voda, tvar vtákov modeluje vzduch a človeka Boh. 😊

Sv. Písmo ma naučilo, že mám žiť a robiť pre druhých ľudí viac ako pre seba.

 

Zrkadlo

Tiene, sú časťou našej bytosti, ktorú nie sme schopní alebo ochotní vpustiť do života. Ide o naše chyby, viny, dlžoby voči životu. A práve túto stránku života premietame do druhých. Tam sa s ňou môžeme popasovať, odsúdiť či skritizovať. Zákonníci a farizeji si do Ježiša projektovali to, čo sami dlhovali životu – mali byť nositeľmi slobody, ktorú však cez zákazy a príkazy zo života úplne vytesnili. Ježiš nikomu neublížil, a predsa práve kvôli týmto projekciám sa ho mnohí snažili zbaviť.
Bol ideálnym zrkadlom doby, pretože projekcie iných nevracal späť. Bez zásahu nechal na seba – zrkadlo dopadať všetky nedostatky a ľudia mohli vidieť vlastné slabosti. A na to, aby sa človek mohol vyliečiť, potrebuje poznať svoju diagnózu. Ľudstvo ju môže vidieť v Kristovi – zrkadle. Preto sa skrze toto „zrkadlo“ vyzdvihnuté na kríž môžeme neustále uzdravovať.

Pôstne obdobie sa nám blíži k vrcholu veľkého týždňa. Aj napriek všetkému čo na nás dolieha vstúpme do spoločenstva s Bohom. Pozrime do zrkadla a žime radosť.  1Kor 13,12 „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávame iba čiastočne, ale potom budem poznávať tak, ako som aj ja poznaný.“ Jak1,23 „Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár.“  2Kor3,18 „A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

In. Kn. 1/ Portské, steak a Biblia, J. Husovský, str. 116, 162, 261., 2/ Modlitba argentinských nocí, M. Vácha, str. 13,14.

 

fr. Tadeáš Alexander Horváth, OP