Bratia a sestry, podstatnými znakmi na Turice narodenej cirkvi sú: porozumenie, priestor, univerzalita a mladé víno. 😊

Všetci tí:“Parti, Médi, Elamčania … Kréťania i Arabi /Sk2,9-n/ sú predstavitelia vtedy známeho sveta. Boží ľud sa rozrástol na celú zem. Cirkev teda búra hranice a bariéry. Všetci títo ľudia hovorili rozličnými jazykmi si bez slúchadiel s prekladom rozumeli. Ak „Duch vanie, kam chce,“ potom môže zavanúť aj prostredníctvom „človeka z periférie“- Preto potrebujeme vytvoriť priestor pre každého.

 

Ten, kto dokáže víno vychutnať, no nezneužiť, pozná. Aký krásny je život a aký krásny by sme ho mohli urobiť jeden pre druhého. Víno sa pije v spoločenstve a pri jeho pití sa mnohí ľudia otvoria viac ako pri prísnych posedeniach.

Ježiš povedal: „Keď príde on. Duch pravdy, bude vás uvádzať do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.“ Jn 16,13

„Príď, Duchu Svätý, príď…

Jedine Duch Lásky môže obnoviť celý svet.  Jedine Duch Lásky môže utvoriť nové nebesia a novú zem. Jedine Ducha Lásky môže pripraviť srdca, duše, Cirkev a celé ľudstvo na prijatie Ježiša, ktorý sa k nám vráti v sláve. V tejto dobe má Duch Svätý stále mocnejšie bude uplatnené božské pôsobenie Ducha Svätého. Tak Duch Svätý vydáva svedectvo božieho syna Ježiša Krista – svedectvo pravde a privádza nás k hrdinskému svedectvu viery v Ježiša.

Ducha Svätý má za úlohu osvecovať naše duše svetlom Božej milosti a privádzať nás na cestu svätosti. Preto na nás vylieva svojich sedem svätých darov, dávajúc tak silu a vzrast božským a mravným čnostiam, ktoré premieňajú náš život v kvitnúcu záhradu, v ktorej si Najsvätejšia Trojica robí svoj príbytok. Duch Svätý má za úlohu utvárať naše srdcia k dokonalosti lásky, a tak v nás spaľuje každú formu egoizmu a očisťuje nás ohňom nespočetných utrpení.

Milý Bože,

Kde si? Ako to m že sa ma mňa pozeráš a nepomôžeš mi? Som taká zranená a tebe je to jedno. Keby ti na mne záležalo, zastavil by si to alebo by si ma nechal zomrieť. Milujem ťa, ale prídeš mi taký vzdialený. Nepočujem ťa, necítim ťa, ani nevidím ale mám veriť, že si tu. Pane cítim a počujem ich. Sú tu. Bože, viem, že si skutočný, ale práve teraz mi pripadajú skutočnejší ako ty. Daj, aby mi niekto uveril, Pane. Prečo to nezastavíš? Prosím Pane!   

Stratená ovca

 

Kráľovstvo temnoty bolo pre ňu skutočnejšie ako Božia prítomnosť. Prítomnosť vnútorných hlasov, ktoré ju aj iných prenasledovali, pokúšali, vysmievali sa im, obviňovali ich a zastrašovali. Iní kresťania, sa nesťažujú, že počujú hlasy. Ich myseľ je ale zmätená a každodenný život s Kristom ich nenapľňa a neprináša ovocie. Odkiaľ pochádzajú tieto „hlasy“? Aká je príčina duševného chaosu, ktorý trápi toľkých ľudí? Naše západné myslenie musíme nahradiť biblickým myslením. O duchovnom svete môžeme mať mylné predstavy. V Biblii je dôležitou témou otázka Božieho kráľovstva. Musí však byť pochopená v protiklade ku kráľovstvu temnoty. Od knihy Genezis až po Zjavenie Jána prebieha boj medzi týmito kráľovstvami, medzi Kristom a Antikristom, medzi Duchom pravdy a otcom lži…

Niektorí veriaci sú presvedčení, že kresťania nemôžu byť ohrození alebo ovplyvnení démonmi. Satan nemôže zasiahnuť cirkev, prečo sme vyzvaní, aby sme si obliekli Božiu výzbroj, aby sme sa vzopreli diablovi. Prečo sv. Pavol prirovnáva náš vzťah so silami temnoty k zápasu? Kresťan nemusí poraziť diabla. To už urobil Kristus. Stačí, keď tomu uveríme. Boh urobil všetko potrebné k tomu, aby sme mohli žiť víťazný život v Kristovi. Teraz je na nás , aby sme prevzali našu zodpovednosť. Ako kresťan si zodpovedný za to, aby si činil pokánie a veril pravde, ktorá nás oslobodila. Nikto to nemôže urobiť namiesto teba. Nemôžem si za teba obliecť božiu výzbroj, veriť, činiť pokánie , odpustiť iným a byť poslušný Kristovi, ale môžem ti pomôcť.

Chce niekto žiť v sile a moci Krista, musí spĺňať štyri kritéria: 1Viera – Svätý Pavol hovorí: o “jeho moci pre nás, ktorí veríme.“ Ef1,19. V duchovnom prostredí ak neveríš, že máš Kristovu moc nad kráľovstvom temnoty, nebudeš ju uplatňovať. 2 Pokora – je podobná skromnosti a je primeraná sebaistota. Kristus túto silu náležite ovládal. Keď používame moc, pokora nedovolí, aby sme mali istotu sami zo seba. Nachádzame ju v Kristovi, ktorý je zdrojom našej moci. S pokorou používame jeho moc – v jeho sile a v jeho mene.  3 Odvaha – Duchom naplnený kresťan má byť silný s smelý. „Boh nám totiž nedal ducha zbabelosti, ale Ducha moci, lásky a rozvážnosti.“ 2 Tim1,7. žijeme v dobe v ktorej vládne strach. Bázeň pred Bohom je nielen počiatkom múdrosti. Je to jediný strach, ktorý dokáže človeka zbaviť každého iného strachu. Opakom odvahy je zbabelosť a nevera. 4 Božia vôľa- odovzdanosť  – moc o ktorej hovoríme , nie je nezávislou mocou. Máme moc konať podľa Božej vôle. Nič viac a nič menej. Nekonáme z vlastnej iniciatívy, ale to Boh nás v prvom rade povoláva do služby pre jeho kráľovstvo. Máme sa zamerať na lásku, starostlivosť, zvestovanie vyučovanie, modlitbu a podobné ciele.  Moc, ktorú nám Kristus zveril v duchovnom svete, používame s odvahou a pokorou, prežívame slobodu v Kristovi. 😊

Po rokoch od zúfalej modlitby stratenej ovečky mala v božom chráme pri osobnej modlitbe potrebu si zapísať :

Moja milá stratená ovečka, pýtaš sa ma, kde som. Som a vždy budem s tebou, moje milované dieťa. Si slabá, ale vo mne nachádzaš silu. Veľmi ťa milujem. Som tak blízko, že cítim všetko s tebou. Viem, čím prechádzaš, pretože kráčam s tebou. Ja som ťa ale oslobodil a musíš vytrvať. Poď za mnou! Budem ťa viesť po cestách spravodlivosti. Moje dieťa, milujem ťa a nikdy ťa neopustím, pretože si skutočne moje.       S láskou , Boh

fr. Tadeáš Alexander Horváth, OP