Súcitný pohľad

V evanjeliovom úryvku dnešnej nedele vystupuje niekoľko postáv. Zaujímavé sú postavy z podobenstva, o ktorých evanjelista napíše, že videli. Sú to kňaz, levita a Samaritán. Všetci vidia, ale nie všetci vidia rovnako.

Pohľadu kňaza a levitu, ktorí idú z Jeruzalema (pravdepodobne z chrámu) niečo chýba a síce akýsi vycibrený súcit, ktorý by pohýnal ich vnútro (gr. splanchnizomai). Samaritán vidiac doráňaného človeka je dotknutý touto plnohodnotnou vnútornou citlivosťou, ktorá následne naberá na viditeľnosti – prostriedkami (olej, víno, osliatko), ktoré má k dispozícií, preukazuje láskavosť, neváha tiež vynaložiť finančné prostriedky, dáva svoj čas a preukazuje starostlivosť aj pri spiatočnej ceste.

Samaritán z podobenstva nie je prvý v Lukášovom evanjeliu, ktorý videl a sa mu uľútostilo. Ježiš pri meste Naim, keď vidí plačúcu vdovu nad zomrelým synom, tiež koná z vnútorného pohnutia, z toho, že mu bolo ľúto. Príklad samotného Ježiša tak odkrýva Božské konanie. Toto Božské konanie je maximálne vnímavé a vychádza z citlivého Božieho vnútra a prináša život a oživenie…

My, ktorí sme nasledovníkmi Učiteľa z Nazareta a chceme žiť podľa jeho príkladu sme pozvaní ísť a robiť podobne našim bratom ľuďom.

Možno trochu zvláštne a úsmevné, ale „súcitný pohľad“ je pre Ježišových učeníkov slovesom.

 

brat Vavrinec Radoslav Mitro, OP