„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ Keby Kristus povedal len túto vetu dnešného evanjelia, mal by dnes určite veľa učeníkov. Kto z nás sa nenamáha a necíti preťažený? A kto by vo chvíľach vyčerpania nechcel získať božskú posilu? Lenže tu sa Kristove slová nekončia. Pán pokračuje a hovorí o bremene a jarme, ktoré nám chce dať, čo sa nám už až tak páčiť nemusí. Ako môže byť nejaké jarmo príjemné? A ako by sme v ňom mohli dokonca nájsť odpočinok?
Nie je bremeno ako bremeno. Poznáme to napríklad v športe. Môžete si ísť ráno zabehať, vrátite sa úplne vyčerpaní a… ste pripravení začať pekný deň. Podobne sa píše v jednom žalme: „Stúpajú a síl im stále pribúda.“ A hneď nasleduje aj dôvod tohto nezvyčajného javu: lebo „na Sione uvidia Boha najvyššieho.“
Každá záležitosť sa osvetľuje cieľom, ktorý sleduje. Nemôžeme úplne pochopiť konanie nejakého človeka, kým nevieme, o čo mu ide. Ani hlbokú pravdu o živote nespoznáme, pokiaľ nepochopíme jeho cieľ. Aký je teda cieľ nášho života? Blaženosť. Videnie Boha. Prostriedkom k jeho dosiahnutiu je však aj odriekanie. Katechizmus o tom hovorí: „Aby veriaci v Krista mohli vlastniť a vidieť Boha, umŕtvujú svoje žiadostivosti a s Božou milosťou víťazia nad zvodmi rozkoše a moci.“
Kresťanský život nás môže priviesť k tomuto vznešenému cieľu (videniu a vlastneniu Boha) pretože v nás predpokladá semienko slávy. Zrnko sa nemôže stať dubom, pokiaľ nie je drevinou rovnakého druhu a nemá vo svojej podstate rovnaký život ako dospelý strom. Dieťa by sa nemohlo stať dospelým človekom, ak už nemá ľudskú prirodzenosť, hoci aj len v „nedokončenom“ stave. Rovnako tak kresťan by sa nemohol stať jedným z blažených v nebi, pokiaľ by už predtým nedostal božský život.
Kto chce dôkladne porozumieť podstate semienka, musí nutne preskúmať jeho život v stave dospelého stromu. Ak chceme pochopiť podstatu života milosti v nás, musíme ho vnímať ako zárodočnú formu večného života. Ide v zásade o rovnaký božský život s dvomi rozdielmi. Tu na zemi môžeme Boha poznať iba nejasne prostredníctvom viery, a nie v priamom svetle nazerania. Navyše vďaka nestálosti našej slobodnej vôle môžeme nadprirodzený život stratiť, čo sa v nebi už nedá.
Podobne ako rôzne naše telesné (športové) cvičenia, Pánovo jarmo nie je ľahké vo svojich nárokoch, ale v účinkoch je Kristovo bremeno ľahké, pretože mení naše srdcia. Vidíme to na živote ľudí, ktorí to s Bohom mysleli vážne a stali sa svätými. Božou milosťou aj nesením jeho bremena. Nech je nám toto poznanie odpočinkom aj posilou.
Samuel Peter Lovás, OP
