Hriech je návrat k primordiálnemu chaosu (Marek Orko Vácha), je to odmietnutie Božej milosti a zatvrdenie si srdca proti nej, je to nezriadená náklonnosť k pozemským veciam, je to previnenie voči rozumu, voči pravde, voči správnemu svedomiu. Takéto spísanie charakteristík hriechu, ktoré by samozrejme mohlo pokračovať, vo mne a verím, že aj v iných ľuďoch, vyvoláva pocit odporu. Na druhej strane je tiež pravdou, že hrešíme všetci. Veď ako hovorí Ježiš vo Svätom Písme: ,,Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.” Kde je však príčina samotnej skutočnosti, že ako jednotlivci ba dokonca aj ako celé ľudské spoločenstvo hrešíme, hrešili sme a hrešiť veľmi pravdepodobne budeme?

Náklonnosť k nezriadeným túžbam v nás je už od počatia v dôsledku dedičného hriechu, a preto musíme ako ľudia zápasiť s pokušeniami. Starogrécky filozof Démokritos z Abdér raz povedal, že ,,príčinou hriechu je neskúsenosť s lepším“. Podľa mňa týmto výrokom veľmi pekne vystihol príčinu toho, prečo hrešíme. Namiesto vírivky si volíme válov, namiesto večere v špičkovej reštaurácii Vifonku, či namiesto luxusného hotela väzenskú celu. Namiesto úžasnej radosti a naplnenia, ktoré nám Boh ponúka, si volíme nejaké zdanlivé dobro, často následne s pocitom viny ako bonus.

Vieme teda aký je hriech a prečo hrešíme, ale čo s tým ďalej? Určite je dobré snažiť sa hriech v spolupráci s Božou milosťou obmedzovať, ale nakoľko sme stále len ľudia, a budeme nimi až do smrti, hrešiť budeme naďalej. Ako hovorí Alenka Heribanová: ,,Ak dá Pán Boh zdravia, aj hriechy budú.” Našťastie máme k dispozícii Božie milosrdenstvo, ktoré môžeme prijímať prostredníctvom svätej spovede. A milostivý Pán nám chce odpustiť všetky naše previnenia. Dôležité však je, aby sme neprepadali zúfalstvu a pokušeniam diabla. „Kto povie: dopustil som sa mnohých hriechov, dobrý Boh mi nemôže odpustiť, sa vlastne rúha. Je to určovanie hraníc Božiemu milosrdenstvu, ktoré neexistujú. Ono je nekonečné.“ (Sv. Ján Mária Vianney)

Preto nás chcem všetkých pozvať do boja s hriechom a taktiež k častému prijímaniu sviatosti zmierenia a modlím sa, aby sme tento už vopred vyhraný boj nikdy nevzdávali.

Marek Žemla

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

1849 Hriech je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu, zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu. Hriech bol definovaný ako „skutok alebo slovo, alebo túžba proti večnému zákonu“.

1847 Boh, „ktorý … ťa stvoril bez teba, neospravodlivuje ťa bez teba“. Aby sme mohli od neho prijať milosrdenstvo, musíme priznať svoje viny. „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1 Jn 1,8-9).