„I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého,
lebo ty si so mnou.“ (
Ž 23,4)

Ak by som mala prirovnať čas strávený v karanténe k nejakej hmotnej veci, určite by to bola obohraná platňa. Podobne ako ona, aj moje dni sa točia okolo tej istej osi, hrajú tie isté tóny a raz za čas prekvapia tichým zaprašťaním.

Mnohí z nás sme sa ocitli v tejto zvláštnej situácii, v ktorej sa dni vlečú a zároveň ubiehajú oveľa rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Zlievajú sa dokopy a nevieme ich odlíšiť, uniknúť z akejsi pomyselnej časovej slučky. A práve teraz možno zažívame pocit bezmocnosti a strachu. Naše myšlienky hmýria ako listy vo vetre. Zamýšľame sa a kladieme si rôzne otázky, na ktoré, za normálnych podmienok „nie je čas“. Naše ideály a plány do budúcnosti sa rúcajú. Nevieme ako bude náš svet alebo svet okolo nás vyzerať. A možno práve táto nevedomosť a čas strávený doma, v tichu, je príležitosťou pre náš duchovný rozvoj.

V tichu máme možnosť otvoriť svoje srdce, pozrieť sa na všetky naše zlyhania, sklamania a prestať sa pýtať Jóbovské otázky ako: ?Prečo sa to stalo? Čím som si to zaslúžil?“ V Dávidovom žalme sa hovorí: „Pán je môj pastier nič mi nechýba“ (Ž 23,1). Božia milosť a láska sú tie najväčšie dary, nie výsledky našej snahy a správnych rozhodnutí. Boh, podobne ako pastier oviec, sa o nás neustále stará. Aj napriek našim pochybnostiam nám Boh dáva odpustenie a nádej na večný život. Neustále nám dáva duchovné dary a vyhliadky na lepšiu budúcnosť, hoci sme si to vôbec nezaslúžili. Jeho milosrdenstvo mení náš pohľad na minulosť, prítomnosť a možno aj na neistú budúcnosť.

Tento čas je ako stvorený pre modlitbu. Len skrze ňu môžeme Boha prosiť, ďakovať Mu a chváliť Ho bez ohľadu na to, v akom čase tak robíme. On je tu stále, obmäkčuje naše srdcia, dáva nám múdrosť a smer, ktorým by sme sa mali vydať. „A čo ak Boh nepočuje moje modlitby?“ To je otázka, ktorá mnohým z nás už neraz preletela mysľou. Ako som už povedala, Boh je tu stále. Je ako dobrý priateľ, ktorý zdvihne telefón hneď po prvom zvonení a počúva bez ohľadu na to, čo a ako dlho sa mu snažím povedať.

Podobne ako každý deň vykonávame našu rutinu, na gramofóne vyhrávame tie isté piesne, modlitba je tiež dôležitou súčasťou nášho každodenného života. Práve v nej sa nám Boh dáva poznať, ukazuje nám múdrosť srdca a umožňuje nám uvedomiť si, že aj keby sme mali ísť tmavou dolinou, nebudeme sa báť zlého, lebo On je s nami.

Martina Martočková