Stojíme v strede Veľkého týždňa. Je to týždeň pre nás kresťanov mimoriadne posvätný, pretože počas neho meditujeme a aj liturgickými gestami si sprítomňujeme posledné dni Ježišovho života. Veľký týždeň je akýmsi sumárom celého jeho učenia. Dovtedy kázal, teraz nám svoje kázanie demonštroval na sebe samom. V čom spočíva základná myšlienka Veľkého týždňa? A v čom je jeho sila pre nás? Dovolím si to vyjadriť hrou slov: na scénu sa dostali do konfrontácie aktívum verzus pasívum, subjekt verzus objekt. O čo v týchto slovách ide? Ježišov príbeh jeho posledných dní nazývame nie aktívami Ježišovými, ale jeho pasiami, po slovensky pašiami. Išlo o niečo, čo nerobil už on, ale to bolo robené jemu. Začína to Judášovou zradou. Niečo, kde on už nebol subjektom, ale naopak objektom. Ježiš chodil tri roky z dediny do dediny, kde učil a uzdravoval. Počas celého toho obdobia to mal všetko pod kontrolou. Prichádzal i odchádzal tak, ako sám chcel. No keď bol v Getsemanskej záhrade vydaný svojím nepriateľom jedným zo svojich vlastných Judášom, všetko toto sa skončilo. Táto udalosť bola v jeho živote i službe zásadným bodom obratu. Od tejto chvíle od subjektu sa stal objektom, od toho, ktorý koná sa zmenil na toho, na ktorom veci boli konané. Ježiš od tej chvíle začal zakusovať a znášať utrpenie. A presne to je to, čo znamená slovo pašie. Od tejto chvíle už nemal pod kontrolou to, čo sa s ním stalo. Odteraz veci už nekonal on, ale boli konané jemu. Vidíme tu teda – aj gramaticky – jasne pasívny tvar: „boli konané jemu“. Len si všimnime tie pasívne gramatické tvary, ktoré používajú evanjelisti. Ježiš bol zatknutý, uväznený, vedenýpred Kaifáša, Herodesa a Piláta, vypočúvaný, bičovaný, korunovaný tŕním, bol mu daný kríž, bol vyzlečený zo šiat, pribitý na kríž, vysmievaný … a konečne zomrel. Toto nás vedie k zaujímavému záveru: Ježiš svoju misiu plnil nielen tým, čo robil, ale aj tým – a možno ešte viac tým –, čo bolo robené jemu; svojimi pašiami. A keďže presne takto sa odohráva aj život každého jedného z nás, Ježišov príbeh má pre nás veľkú silu. Aj keď si namýšľame, že náš život je určovaný našimi aktivitami, nie je tomu tak. Veľká časť nášho života je v skutočnosti určovaná viac tým, čo sa robí nám, ako tým, čo robíme my, teda našimi pašiami. A tieto pašie, ak sme ochotní ich prijať, spolu s našimi aktivitami, nás vedú k spáse. Je nevyhnutné, milí priatelia, aby sme na toto všetko z Ježišovho života mysleli, keď sami prechádzame ťažkými chvíľami.
fr. Bartolomej OP
