Noc, ktorá osvetľuje každý deň. Okamih, ktorý sa rozlieva do každého času. Udalosť vzkriesenia preniká celé dejiny ľudstva. Adam, Abrahám, Mojžiš, Dávid… tí všetci so zatajeným dychom očakávali jas tejto noci. Bola to noc, keď sa totiž po dlhej dobe znovu nadýchli…

Dva dni pred touto nocou však ešte všetko bolo zahalené rúškom neistoty. Ježiš, visiaci na kríži, posledný krát vydýchol. Je dokonané. Ježišovo telo, plné brázd zosychajúcej krvi, kleslo do lona Márie. Matka hľadí na telo svojho syna, do ktorého hriech človeka vyryl nespočetné množstvo rán. „Ja na teba nezabudnem. Hľa, do dlaní som si ťa vryl“… prisľúbil Boh človeku prostredníctvom proroka Izaiáša. Mária hľadí na Ježiša. Áno, Izaiáš mal pravdu, Boh nezabudol na nikoho. Do poslednej chvíle myslel na nás. Jeho telo je plné rýh. Nielen dlane, celé telo. „Niet na mojom tele zdravého miesta.“ Ježišovo telo je monument svedčiaci o tom, že Boh pamätá na každého človeka. Ježišovo nehybné telo káže o nesmiernej Božej zaľúbenosti do človeka. Ježiš káže, aj keď mlčí. Káže svojimi ranami. Už ste sa niekedy započúvali do tejto jeho kázne?

Ježiša uložili do hrobu. Jeho učeníci nechápu, čo sa to vlastne stalo. Kameň zavalil nielen vchod do Ježišovho hrobu, ale aj bránu viery ich srdca. Nevšimli si, čo sa „odohráva“ za hrobovým kameňom: Ježiš dodržuje sobotu. Odpočíva. Kým verejne pôsobil, mnohí mu vyčítali, že znesväcoval sobotu, lebo uzdravoval, vyháňal zlých duchov, skutkami vracal ľuďom stratenú nádej. Konečne si však dal povedať: „svätí sobotu“. Leží v hrobe a odpočíva. A zdá sa, že stále mlčí. No len zdanlivo. Vybral sa totiž kázať inde, iným: „tým, čo sedia v tme a tôni smrti.“ Ríše mlčania sa zmocňuje Slovo, krajinu tmy a tôni premáha Svetlo. Ježiš káže aj tam, kde by to málokto čakal.

Nastáva tá slávna noc, keď je nad slnko jasnejšie, že okovy smrti sú zlomené a moc beznádeje otupená. Ježiš vstáva z mŕtvych. Smrť zažíva déjà vu porážky. Najprv mladík naimskej vdovy, neskôr Lazár a teraz Ježiš. Je toho na ňu už priveľa a definitívne klopí svoj zrak pred Ježišom. Toto je Veľká Noc! Beznádej je obraná o moc. Kto sa jej podvolí, ten sa začne skrývať alebo prešľapuje na mieste. Nenapreduje. No po tejto slávnej noci sa situácia mení. Apoštoli Peter a Ján nikdy predtým neutekali tak rýchlo ako to veľkonočné ráno. Ženy, ktoré prišli pomazať Ježišovo telo, bežia, čo im sily stačia. Emauzskí učeníci sa rýchlo vracajú do Jeruzalema. Nádej ich postavila na nohy. Kto ma nádej, napreduje. Kto sa stretne so Zmŕtvychvstalým, napreduje. Toto je Veľká Noc!

Nech nás teda Zmŕtvychvstalý Ježiš urobí kazateľmi veľkonočnej nádeje, ktorá sa nenechá odradiť žiadnou prekážkou, žiadnym nezdarom. Nech nás Zmŕtvychvstalý urobí kazateľmi evanjelia na tých miestach, na ktoré sa málokto odváži vstúpiť.

Drahí bratia a sestry! Požehnané veľkonočné sviatky. Aleluja!

fr. Alan Ján Dely OP