„Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu! “ (Gn 3,15) To sú slávne slová, ktoré po prvom páde Adama a Evy Boh povedal hadovi, diablovi. Cirkev v týchto slovách rozpoznala proroctvo, ktoré sa v plnej miere naplnilo v osobe Mesiáša (on je to potomstvo, ktoré rozmliaždi hadovi hlavu), ale aj v osobe Panny Márie. Ona je tá „žena“, pri ktorej je ustanovené nepriateľstvo s diablom. Hebrejčina pritom používa také slovo pre nepriateľstvo, ktoré by sme mohli viacerými slovami preložiť aj ako nepriateľstvo na život a na smrť alebo dlhotrvajúci stav nepriateľstva. Nie je nič, čo by had (diabol) a žena (Mária) mali spoločné. Lebo v Márii nie je ani štipka hriechu; Mária je skutočne Nepoškvrnené počatie.
Nepriateľstvo medzi Máriou a diablom je dokonalým obrazom nepriateľstva, ktoré by malo byť aj medzi nami (kresťanmi) a diablom. Veď aj my patríme do jej potomstva. No toto nepriateľstvo sa môže zmeniť na niečo iné. Hrozia nám (minimálne) dve nebezpečenstvá.
Prvé. Ľahko sa môže stať, že nepriateľstvo medzi kresťanom a diablom sa zmení na polonepriateľstvo. Stačí, keď náš úprimný vzťah s Bohom naštrbí naša vlažnosť, ľahostajnosť, polovičatosť, polopravdy… Takéto „polotovary“ lásky v našom živote vedú k polonepriateľstvu či polopriateľstvu so z(Z)lým. Každá morálna cnosť leží v strede medzi dvoma extrémami (napríklad odvaha je zlatým stredom medzi zbabelosťou a opovážlivosťou), ale v prípade teologálnej cnosti lásky to neplatí. Cnosť lásky, ktorá je zameraná na Boha, nie je stredom či akousi polovicou medzi dvoma extrémami, medzi príliš malou láskou a príliš veľkou láskou. „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ (Lk 10,25). Láska nemá mieru, láska nemá limit. Akákoľvek naša polovičatosť mení perlu lásky v jej atrapu…
Druhé. Ľahko sa môže stať, že si prostriedky zameníme s cieľom, a tak za hlavné merítko svojej viery budeme považovať to, koľko hodín som dnes strávil v modlitbe, koľko asketických skutkov som dnes spravil, koľko peňazí som dal na charitu, koľko teologických kníh som za posledný mesiac prečítal, koľko „zblúdilých ľudí“ som za týždeň napomenul… A pritom zabudnem, že cieľom viery je Láska a láska k Bohu a ľuďom. Nič viac, nič menej.
Láska k Bohu a blížnym vedie k NEpriateľstvu s diablom. NEláska (či POLOláska) k Bohu a blížnym nakláňa merítko váh k priateľstvu s diablom. Je rozdiel, kde vložím časticu záporu NE. Snažme sa ju dávať na to správne miesto!
fr. Alan Ján Dely OP