Zoberiem ťa na miesto, ktoré je tebe najmilšie. Zatvor oči a predstavuj si krásne hory, kopce, rieky… V tomto momente, keď si sám, započúvaj sa do zvuku vetra, tečúcej rieky a štebotania vtákov. Cítiš to? Ten krásny pokoj a ubezpečenie, že toto nie je len tak? Si sám s Bohom na odľahlom mieste, a predsa vieš, že teraz máš všetko a si naplnený niečím iným ako svetským vzruchom naokolo.

Toto mlčanie, respektíve kontemplácia, nás privádza úplne nahých pred Boha. Žiadne zbytočné slová, veď Boh vie všetko, aj keď my nič nepovieme. Iba ja, taká/ý aká/ý som a Boh. Neodďaľujú nás moje slová, výčitky či nezmyselné premýšľanie nad vecami „čo ak“. V tejto nádhernej chvíli, akoby sa všetko zastavilo a Boh môže liečiť a naprávať všetko, čo sa mojím nešetrným zaobchádzaním rozbilo. Nemusím sa ospravedlňovať, vysvetľovať, iba byť. Čaro kontemplatívnej modlitby v sebe skrýva úplnú odovzdanosť Božej prítomnosti. Krásnu jednotu bez slov.

Netreba sa báť, že ak nič nehovorím, Boh nepočúva alebo nevyslyší. Medzi dôvernými priateľmi je jeden pohľad viac ako tisíc zbytočných slov. Kto je mi viac dôverný ako ten, ktorý ma utkal v lone mojej matky? Funguje to aj spätným mechanizmom. Ak som ja ticho, vtedy sa môže vyrozprávať aj môj kamarát. Čo by to bolo za konverzáciu s dôverným kamarátom, keby sme ho my nepustili k slovu? Dávam vtedy možnosť na prehovorenie Boha ku mne. Konečne mu tým dávame priestor, aby nám dal odpovede na otázky, ktoré kladieme. Ticho je znakom, že sme pripravení počúvať.

Diana Kovalčinová

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

2709 Čo je kontemplatívna modlitba? Svätá Terézia odpovedá: „Podľa môjho názoru kontemplatívna modlitba nie je nič iné ako dôverný priateľský styk, v ktorom sa často zdržiavame sami s tým, o ktorom vieme, že nás miluje.“
Kontemplatívna modlitba hľadá toho, „ktorého z tej duše milujem“ (
Pies 1,7), čiže Ježiša a v ňom Otca. Hľadáme ho, lebo túžiť po ňom je vždy začiatkom lásky, a hľadáme ho v čistej viere, v tej viere, ktorá nám dáva narodiť sa z neho a žiť v ňom. Aj pri kontemplatívnej modlitbe možno rozjímať, ale pohľad sa upiera na Pána.

2710 Voľba času a trvania kontemplatívnej modlitby závisí od rozhodnej vôle, ktorá odhaľuje tajomstvá srdca. Nekonáme si kontemplatívnu modlitbu, keď máme čas, ale nájdeme si čas, keď budeme iba pre Pána s pevným rozhodnutím, že si ho počas cesty nevezmeme späť, nech by stretnutie prinášalo akékoľvek skúšky a vyprahnutosť. Nedá sa vždy rozjímať, ale vždy sa možno zahĺbiť do kontemplatívnej modlitby, a to nezávisle od zdravotného stavu, pracovných podmienok alebo citových dispozícií. Srdce je miestom hľadania a stretania v jednoduchosti a vo viere.

2715 Kontemplatívna modlitba je pohľad viery upretý na Ježiša. „Ja sa dívam na neho a on sa díva na mňa,“ hovorieval za čias svojho svätého farára sedliak z Arsu, ktorý sa modlil pred svätostánkom. Táto pozornosť voči Ježišovi je zrieknutím sa svojho „ja“. Jeho pohľad očisťuje srdce. Svetlo Ježišovho pohľadu osvecuje zrak nášho srdca. Učí nás vidieť všetko vo svetle jeho pravdy a jeho súcitu so všetkými ľuďmi. Kontemplatívna modlitba obracia svoj pohľad aj na tajomstvá Kristovho života. Učí tak „vnútornému poznaniu Pána“, aby sme ho väčšmi milovali a lepšie nasledovali.