Posledná nedeľa v liturgickom roku patrí už tradične slávnosti Krista Kráľa. Evanjelium nám pred duchovný zrak prináša paradoxne udalosti z Veľkého Piatku: Utrpenie, smútok a bolesť. Kríž na Golgote: Kristus v strede a dvaja lotri po jeho pravici a ľavici. Takto potupne zomiera Kráľ kráľov a Pán pánov: opustený len medzi dvoma zločincami. Nezomiera medzi zbojníkom a čestným občanom, ale medzi dvoma lotrami. Toto má hlboký symbolický význam. Títo dvaja zločinci nezastupujú len seba – ale predstavujú celé ľudstvo stratené a uväznené v jarme hriechu a smrti.

Teológ Heinrich Spaemann píše: „My sme tí dvaja lotri. To, čo je v nich pribité na kríž, je jadrom každého egoistu, zvyčajne to skrýva len civilizácia alebo obyčajná konvencia či sebaklam, alebo zbabelosť. Všetky druhy egoizmu sú lúpežou lásky, lúpežou Boha. A v blížnych nielen vtedy, keď beriem druhému to, čo mu patrí, ale dokonca aj vtedy, keď sa absolútne držím a nechávam si pre seba to, čo by som s ním mal zdieľať – niečo, keď sa môžem oprieť o úbohého Lazára. Ak sa pred Lazárom ukryjem za dvere, spácham lúpež a zradím Lásku. Títo dvaja lotri sa od väčšiny svojich súčasníkov líšia len tým, že krutosť sveta musia znášať na vlastnom tele.“

Ako kazatelia často hovoríme: Ježiš Kristus zomrel za hriešnikov. Zomrel za každého jedného z nás! A na kríži je veľmi konkrétne a živo zobrazené, za koho zomrel a prelial svoju krv Boží Syn: za členov hriešneho ľudstva odsúdených na smrť. – No teraz je ale podstatný rozdiel medzi hriešnikom po Pánovej pravici a po ľavici. Nakoniec to pre jedného z nich skončí dobre – napriek jeho vine – pre iného nie. Zlodej po Ježišovej pravici počuje jedno z najkrajších a najutešujúcejších slov v celom evanjeliu: „Hovorím ti: dnes budeš so mnou v raji.“

Obaja lotri sú za svoje skutky odsúdení na smrť: „Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili,“ priznáva jeden. A práve tento je Kristom omilostený – je mu prisľúbený večný život v raji. Prečo? Pretože sa – takpovediac v poslednej chvíli – obrátil s dôverou k Ježišovi – pretože sa obrátil a prosil Ho o milosť. A už len to ho odlišuje od odsúdeného na druhej strane. Ten aj v hodine smrti zostáva so svojím „Nie Bohu“, zatvrdzuje sa v ňom a vedome sa obracia chrbtom ku Kristovi a nechce s ním nič mať. Aká škoda, že v Ježišovi nechcel prijať nádej večného života…

Bratia a sestry. Máme pred očami najdôležitejšiu alternatívu svojho života: buď povieme svojím životom Bohu ÁNO alebo NIE; buď sa obrátime ku Kristovi, alebo sa od neho odvrátime a ideme svojou cestou. Všetko závisí od tohto životného momentu.

„Nik kto žije, nie je spravodlivý pred Bohom,“ čítame v Písme. Nikto si pre svoje zásluhy nezaslúžil raj. Ale ten kto sa pevne drží Krista, áno: lebo visí na Kristovi – môže dúfať, že bude vtiahnutý do reality Božieho kráľovstva – napriek všetkému neúspechu a krehkosti.

Tento úkon však netreba odkladať na poslednú hodinu, ale praktizovať ho denne. Je dôležité, aby sme už tu a teraz dali nášmu životu správnu finalitu, aby sme raz vstúpili do Božej prítomnosti.

A na to, Ježišu Kriste, náš Spasiteľ a Kráľ, nám a všetkým daj potrebný rozhľad a správny úmysel, aby sme „bojovali dobrý boj“ a raz z tvojich rúk získali „večný veniec slávy v nebi“. Amen.

Fr. Bruno Branislav Donoval OP