Toto kázanie si môžete vypočuť tu .
Keď sa obzrieš okolo seba, zistíš, že životom kráča mnoho ľudí. Mnoho ľudských sŕdc. Mnoho túžob…
Každý jeden z nás má svoju históriu, svoj pôvod a svoje zázemie. Môže sa stať, že v tých najnečakanejších chvíľach sa Boh dotkne človeka. Následne mu zahorí srdce a túži Bohu darovať svoj život. Túži sa vydať na cestu, ktorú začne krstom. Ten podľa katechizmu môže prijať každý človek, ktorý nie je ešte pokrstený (KKC 1246).
Môže to byť človek, ktorý Boha doteraz popieral alebo ktorý netušil o jeho existencii. Vždy si spomeniem na príbeh môjho veľmi dobrého kamaráta, ktorý síce vyrastal v neveriacej rodine, ale počas dospievania našiel pravdu a zmysel v Bohu. Bolo to počas obdobia, keď sa mladí ľudia zvyknú najviac pýtať na fungovanie sveta a keď najviac pochybujú. Dlhší čas sa pripravoval na prijatie krstu. Išlo o „formáciu katechumenov, ktorá má za cieľ umožniť im, aby ako odpoveď na Božiu iniciatívu a v spojení s určitým cirkevným spoločenstvom priviedli k zrelosti svoje obrátenie a svoju vieru“ (KKC 1248). Potom prišiel deň, keď krst prijal.
Keď však započuješ slovo „krst“, asi si predstavíš bábätko v perinke, natešených rodičov, krstných rodičov a kňaza v kostole. Prax krstiť malé deti je od nepamäti tradíciou Cirkvi (KKC 1252). Ako vieme, všetci sme sa narodili s dedičným hriechom. Preto, keďže sa deti rodia s padlou a dedičným hriechom poškvrnenou ľudskou prirodzenosťou, aj ony potrebujú znovuzrodenie v krste, aby boli vyslobodené z moci tmy a prenesené do kráľovstva slobody Božích detí, ku ktorej sú povolaní všetci ľudia (KKC 1250).
Niekedy to však nie je idylka, ale ide o život. Príkladom je príbeh mojej najlepšej kamarátky, ktorá mala veľmi vážne zdravotné komplikácie hneď po narodení. Silné zápaly a horúčky spôsobovali obrovské riziko pri potrebnej operácii. Nikto nevedel povedať, ako sa to všetko skončí. Rodičia plní obáv, ale aj dôvery v Boha ihneď žiadali krst. Našťastie sa všetko dobre skončilo a na jej prvé Vianoce ešte doplnili obrady krstu, keďže krst samotný bol platný už v nemocnici.
Sám Pán Ježiš tvrdí, že krst je nevyhnutne potrebný na spásu (KKC 1257). Nie vždy však musí byť prítomný kňaz, obzvlášť v situáciách, keď ide o život. Tu je teda priestor na otázku: „Kto môže krst vysluhovať?“ Riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup a kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý, aj nepokrstený človek, ak má potrebný úmysel a použije trojičnú krstnú formulu (KKC 1256).
A na záver by som už len pripomenula, aby sme nezabúdali vážiť si vysluhovateľov krstu a krst samotný ako dar. Vďaka nemu z neba zaznel hlas adresovaný každému pokrstenému: „Toto je môj milovaný syn alebo dcéra, v ktorom či ktorej mám zaľúbenie.“
Danka Mačáková